FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Pacienti, ktorí nemajú peniaze na doplatky za lieky, si vraj znižujú dávky, alebo šetria na strave. Tvrdí to Asociácia na ochranu práv pacientov, ktorá robila prieskum o ekonomickej dostupnosti liekov. Zistila, že 10,5 percenta opýtaných si drahé lieky nevyberá a neužíva ich, 15,5 percenta sa snaží, aby im liek vydržal dlhšie.
Ľudia mesačne na lieky doplácajú priemerne 434 korún, dlhodobo chorí asi 580 korún. Opýtaní potvrdili, že bez problémov môžu za lieky dať najviac 300 korún mesačne.
Asociácia chce pripraviť návrh na adresné sociálne dávky pre najslabšie skupiny obyvateľov. Dávka by im nahrádzala náklady na lieky.
Ministerstvo sociálnych vecí novú dávku odmieta. Hovorca Martin Danko tvrdí, že na to nie sú peniaze a nie je to ani správny krok. "Dávka už existuje. Ide o 50 korún mesačne pre poberateľov sociálnych dávok bez ohľadu na to, či sú hospitalizovaní, alebo či si kupujú lieky." Dosahy cien za lieky by podľa Danka malo riešiť ministerstvo zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že systémové je, keď sociálne dosahy rieši sociálny a nie zdravotný systém. Hovorí, že ono opatrenia už dávno prijalo v kategorizácii liekov. Doplatky za lieky sa pravidelne menia, a tak ministerstvo "vyvíja účinný tlak na výrobcov, aby znižovali ceny liekov". Minister Zajac hovorí, že pre každú skupinu ochorení je vždy aspoň jeden cenovo dostupný liek. Lekári však pacientov podľa neho o lacných alternatívach neinformujú.
Lekári jeho tvrdenie odmietajú, problémom podľa nich je práve častá kategorizácia, ktorá "vnáša medzi pacienta a lekára chaos a nedôveru". Tento rok sa doplatky menili už päťkrát. V západnej Európe býva kategorizácia dvakrát za rok.
"Nemám problémy predpísať lacnejší liek. Niekedy sa stane, že pacienti ho odmietnu. Sú presvedčení, že najlepší je len jeden, ten, ktorý doteraz užívali," povedal praktický lekár pre dospelých Jozef Jakuš. Hovorí, že keď lekár podľa kategorizácie každý mesiac navrhuje iný - lacnejší liek - citlivejší pacienti ho upodozrievajú, že zle predpisuje.
Hovorca ministra zdravotníctva Mário Mikloši hovorí, že sú krajiny, kde sa kategorizácia robí častejšie, napríklad Holandsko.
Prieskum ukázal, že 45,5 percenta opýtaných pociťuje doplatky ako položku, ktorá zaťažuje ich rozpočet. Pre 15,6 percenta sú už dnes finančne neúnosné. 16 percent opýtaných žije na hranici chudoby, medzi nimi sú dôchodcovia, nezamestnaní, ženy na materskej dovolenke a študenti.
Takmer polovica opýtaných má zdravotné problémy a trpí dvomi alebo viacerými typmi ochorenia. Prieskum uskutočnili v druhom štvrťroku 2004 na vzorke 1100 ľudí. (dro)
Anketa
Spýtali sme sa lekárov, ako pacienti znášajú zmeny v doplatkoch za lieky a či častá zmena lieku nemá vplyv na liečbu.
JÁN SLYŠKO, praktický lekár: "Častá zmena liekov nemá vplyv na liečbu, aspoň zatiaľ nemám také skúsenosti. Vždy pacientov upozorňujem aj na lacnejšie lieky, niektorí ich však nechcú. Kategorizácia by stačila dvakrát do roka."
MÁRIA KUNIAKOVÁ, praktická lekárka: "Ako si mi uniká prínos kategorizácie, zatiaľ ju pociťujem ako vnášanie chaosu. Niektorí pacienti zvyknutí na svoj liek sú popletení, nedajú si vysvetliť, prečo by mali brať iný liek. Nevidím však v kategorizácii systém. Napríklad jeden liek na vysoký krvný tlak bol počas určitého obdobia cenovo výhodný, po kategorizácii sa doplatok zvýšil tak, že bolo nevýhodné ho predpisovať, v ďalšej kategorizácii bol zase cenovo prístupný a od 1. júla sa opäť doplatok naň tak zvýšil, že pre pacientov nie je cenovo výhodný."
MIKULÁŠ BUZGO, anesteziológ: "V nemocnici časté kategorizácie necítime." (dro)
