Dlhoročný minister obrany a bavorský premiér sa tak bránil proti obvineniam z militarizmu. Hlúpy žart na úkor gayov mal úspech, homosexualitu nemecká spoločnosť vtedy ešte všeobecne neakceptovala.
Dnes by podobné poznámky z úst politikov vyvolali prinajmenšom začudovanie. Napríklad súčasní primátori Berlína a Hamburgu Klaus Wowereit a Ole van Beust sú otvorení gayovia a nikomu to zrejme neprekáža.
Vo verejnej diskusii sa začali princípy politickej korektnosti, teda uznania etnických, kultúrnych a sexuálnych rozdielov, presadzovať aj v politickom jazyku od polovice 80. rokov.
O politickú korektnosť sa v Nemecku z pochopiteľných historických dôvodov snažia najmä vo vzťahu k Židom, o ktorých sa v politickým slovníkom hovorí často ako o "židovských spoluobčanoch" - z ostýchavosti voči slovu "Žid".
Jedinou známou obeťou vlastnej politickej nekorektnosti bol tiež v 1988 vtedajší predseda Bundestagu Philipp Jenninger. Na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 50. výročia krištáľovej noci citoval vo svojom prejave v parlamente Himmlerove výroky o nutnosti vyvraždenia Židov s takou vervou, že poslucháči mohli získať dojem identifikácie citátora s obsahom. Jenninger sa musel vzdať svojej funkcie.
