Politická korektnosť má aj svojich kritikov, ktorí tvrdia, že je občas prehnaná. Podľa publicistu a šéfredaktora konzervatívneho týždenníka Domino fórum Františka Šebeja feministické hnutia zašli až tak ďaleko, že sa im podarilo presadiť zmenu používania slova chairman (predseda), ktoré má v sebe slovíčko muž či človek (man), na slovo chair person (person - osoba).
"Prepisuje sa dokonca história tak, aby sme sa niekoho nedotkli, nesmú sa spomínať islamské výboje alebo kresťanstvo, aby sme sa nedotkli cítenia ateistov," tvrdí Šebej o fanatických prívržencoch politickej korektnosti.
"Zmenili podstatu angličtiny, ale týka sa to aj správania," povedal. Ženám by podľa politickej korektnosti malo prekážať aj otváranie dverí mužmi či akýkoľvek prejav ich zvýhodňovania.
Politológ Ľuboš Kubín politickú korektnosť chápe ako jasné vyjadrenie a nie vyhýbanie sa opísaniu reality, ktorá sa zámerne obchádza alebo prekrúca.
Posun k politickej korektnosti je od osemdesiatych rokov viditeľný aj v Nemecku: žiaden politik v Nemecku už nehovorí iba k "občanom", ale aj k "občiankam", žiaden šéf iba k "zamestnancom", ale aj k "zamestnankyniam". "Slečna" vymrela v Nemecku už pred desaťročiami, 18-ročné dievčatá sú, samozrejme, všetky "Frau".
Politici a novinári hovoria už iba o "Rómoch", popri termíne "Eskimák" sa uplatňuje v istých prípadoch presnejší termín "inuit". Najviac metamorfóz zažili "černosi": z nich sa stali najprv "čierni", potom "farební" a teraz sú Afroameričania alebo Afričania. V Poľsku sa dlho hovorilo, Poliak alebo Žid. Dnes už sa bežne používa spojenie poľský Žid. (rk, vm)
