Vtip Jozefa Banáša (vpravo) na adresu Rómov našťastie neodznel priamo na rokovaní Parlamentného zhromaždenia NATO v bratislavskej Redute, poslancov krajín NATO však aj tak dosť šokoval. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - "Ak je v Afganistane problém pre nedostatok vojakov, môžeme tam poslať desať divízií našich Rómov," povedal slovenský poslanec Jozef Banáš na obede s poslancami krajín NATO. Po viac ako mesiaci si na Banášov vtip, podľa odborníkov politicky nekorektný, spomenie málokto, hoci keby niečo podobné vyriekol ktorýkoľvek západný politik, zrejme by v politike skončil.
Vo vyspelých demokraciách sú ľudia na politickú korektnosť omnoho citlivejší než v strednej a východnej Európe. Výroky, pre ktoré by napríklad americkí politici museli ukončiť kariéru, na Slovensku počuť pomerne často.
Politická korektnosť na Slovensku?
Pojem "politická korektnosť" sa dostal do povedomia verejnosti v 60. a 70. rokoch v USA. "Úmyslom bolo upraviť politický slovník tak, aby sa spoločnosť začala vnímať ako celok aj s menšinami rôzneho typu ako rasových alebo hendikepovaných," hovorí francúzsky politológ Jacques Rupnik. Môže to fungovať aj na Slovensku?
Sociológ Pavel Haulík si myslí, že v súčasnosti nie. Tvrdí, že Európa má svoje vlastné špecifiká. "Skupiny s rôznymi hendikepmi, či menšiny s výhodami proste existujú, a treba ich akceptovať a vnímať v politike." Podľa Haulíka neplatí pravidlo, že na všetkých ľudí treba uplatňovať rovnaký princíp a že to je ideálne riešenie.
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že u nás chýbajú spoločnosťou vytvorené nepísané normy, čo sa v politike patrí a čo je už za hranicou. "Vždy sa nájde niekto z politikov, kto prekročí hranice. Za normálnych okolností by mal byť za to odsudzovaný, u nás sa takýto politický bulvár pokladá za obveselenie," povedal.
Podľa psychológa Juliána Lučanského si politickú korektnosť u nás niektorí politici pletú s "pružnosťou myslenia", ktorá u niektorých predbieha slušnosť.
Eurokomisár Ján Figeľ však predpokladá, že korektnosť, ako je známa z Ameriky, sa začína prenášať aj sem. "Súvisí to s globalizáciou a premiešavaním kultúr."
Británia a Amerika: stačí jedna veta
Zatiaľ je rozdiel medzi Slovenskom a západným svetom veľký. "Pamätám si na situáciu asi spred pol roka, keď si predseda poslaneckého klubu konzervatívcov v britskom parlamente zavtipkoval na etnickú tému a na druhý deň musel odstúpiť, napriek tomu, že to myslel zo žartu," hovorí László Nagy, predseda parlamentného výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Na politickú nekorektnosť doplatil aj americký politik Trent Lott, svojho času vplyvný vodca republikánskej väčšiny v senáte. V decembri 2002 mal oslavu narodenín storočný senátor Strom Thurmond, ktorý v roku 1948 neúspešne kandidoval na prezidenta s programom rasovej segregácie. Trent Lott, ktorého domovský štát Mississippi vtedy Thurmonda podporil, na oslave povedal: "Keby aj ostatok krajiny hlasoval tak ako my, neboli by sme mali také problémy, ako máme dnes."
Pre jedinú vetu stratil postavenie vodcu strany, zavrhli ho médiá, nepodporil ho ani prezident George Bush. A to napriek tomu, že sa Lott ospravedlnil černošským vodcom a horlivo vysvetľoval, že celý život podporoval boj proti segregácii. Odvtedy je len radovým senátorom.
Autor: ROMAN KRPELANMICHAL FRIŠ
