Mária Ševčíková, banková úradníčka, 45 rokov: „Viem, že v bankovníctve si už zamestnávatelia stále častejšie referencie pýtajú. Ale keby som si mohla vybrať, radšej by som sa v rozhodujúcej chvíli nespoliehala na odporúčania bývalých vedúcich. Viac by mi vyhovovalo, keby bola možná alternatíva v podobe pohovoru s psychológom. Podľa mojich skúseností dokáže psychológ dobre odhadnúť schopnosti ľudí zastávať jednotlivé pracovné pozície.“
Igor Potuček, obchodný zástupca, 38 rokov: „Už som referencie potreboval a nemám s tým problém. So svojimi predchádzajúcimi zamestnávateľmi som mal vždy korektné vzťahy, myslím, že by dokázali podať o mne objektívnu informáciu.“
Jarmila Balážiková, ekonómka, 30 rokov: „ Zatiaľ som pracovala iba v dvoch zamestnaniach a odporúčanie odo mňa nežiadali. Viem však, že sa takéto informácie o ľuďoch, ktorí majú nastúpiť na zodpovednejšie miesta získavajú. Ale myslím si, že ak sa nejaký problém vyskytne, predebatuje sa vo vnútri firmy a málokto je ochotný rozprávať o ňom cudziemu človeku.
Iveta Jandová, kultúrna pracovníčka, 27 rokov: „Myslím, že je to nezmysel. Na Slovensku každý každého pozná a keď niekto hľadá v odbore človeka, tak má prehľad, kto je kvalitný a kto nie.“
Autor: Monika Gáliková
