i tituly majstrov sveta v rokoch 1965 a 1966. Na olympiáde '64 vybojovali striebro. Na ďalších Hrách v Mexiku niesol hráč bratislavskej Slávie UK národnú vlajku.

"Keď sme vstupovali na Estadio Olimpico, ihneď sa mi vtlačili slzy do očí. Pozrel som sa opatrne dozadu, všetci sme plakali. Taký nadšený aplauz som v živote nezažil. Mexičania nám pripravili ovácie ako svojim. Čo mohli títo skromní a poväčšine chudobní ľudia z krajiny tisícky kilometrov od stredu Európy o nás vedieť? Vedeli o použití sily veľkého proti malému. Ten nástup bol ohromnou vzpruhou," spomínal volejbalista.

Česko-slovenská výprava odcestovala na prvú olympiádu (a zatiaľ poslednú) v Latinskej Amerike už v septembri, hoci do poslednej chvíle nik netušil, či sa vôbec pôjde. "Do Mexika sme prileteli v noci. A zrazu, čo zbadáme - tanky. Čo som sa zbláznil s nadmorskej výšky? pomyslel som si. O študentských nepokojoch som čo-to počul, ale až neskôr som sa dozvedel o krvavom konflikte armády s demonštrujúcimi študentmi na Námestí troch kultúr. Uznajte, predovšetkým pre nás, ktorí sme mali v živej pamäti augustové udalosti, to bolo strašné zistenie," kreslil mexickú mozaiku Bohumil Golian.

Československo skončilo bronzové. Horším skóre za Japoncami. V boji o prvenstvo prehralo so ZSSR. "Dostávali sme povzbudenia, ukážte im to aspoň na palubovke. Bojovnosť a odhodlanie sú jedna vec, herné umenie druhá. Prehrali sme vtedy s jednoznačne lepším družstvom," pripomínal Golian vzácne objektívne.