V Heľpe včera spomínali na júl roku 1949, keď sa miestni ľudia rozhodli brániť svojho farára pred zatknutím a jeden komunistický funkcionár začal do nich strieľať.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
zahynuli neskôr na následky vypočúvania a mučenia.
Armáda a polícia zasiahla v rázovitej stredoslovenskej dedine v júli 1949 pri takzvanej "Katolíckej akcii" zameranej na likvidáciu katolíckej cirkvi. Očití svedkovia tvrdia, že na obranu farára sa postavilo 300 až 400 miestnych ozbrojených palicami a motykami.
"Vyzradila to manželka policajta. Povedala, že jej muž ide odviesť farára. Roznieslo sa to po dedine, okolo fary bolo plno ľudí," spomína si Mária Sidorová, ktorá mala vtedy 18 rokov. "Pamätám si to. Kosili sme v poli. Prišli za nami, že máme ísť brániť farára," hovorí Paulína Kalmanová. Ľudia postávali okolo fary, ženy sa modlili, všetci čakali, čo sa bude diať.
Komunistickí funkcionári prišli do dediny s policajtom autom. Po menších incidentoch museli ujsť. Bezpečnostný referent Miterpach začal vtedy z idúceho auta strieľať do davu. "Trafil desaťročného Janka Mešťana, Kukuľu do pľúc a Martinca zachránili drobné mince vo vrecku nohavíc," hovorí Sidorová.
Na druhý deň Heľpu obsadilo vojsko a žandári. Začali miestnych zatýkať a odvážať podľa zoznamu. V 50. rokoch skončilo vo väzení ďalších 20 Heľpanov, z toho približne jedna tretina žien. Dodnes za to nikto z predstaviteľov komunistického režimu nebol odsúdený.
Podobné akcie ako v Heľpe boli v približne 60 obciach na Slovensku. Nie všade sa podarilo farárov zachrániť. Michala Čaneckého mučili, ale zostal na fare v Heľpe až do revolúcie v roku 1989.
Podpredseda Zväzu protikomunistického odboja Anton Malacký hovorí, že aj dnes si treba takéto udalosti pripomínať, pretože totalita a komunizmus sa už nikdy nesmú vrátiť. Malackého v 50. rokoch odsúdili na trest smrti, nakoniec skončil v bani v Jáchymove. Prepustili ho po piatich rokoch po intervencii prezidenta Antonína Zápotockého.
DANIEL VRAŽDA
