V obci Bánovce nad Ondavou na Zemplíne mali roky hygienicky škodlivú vodu a v dedine nebol vodovod. V dedine je pritom 120 metrov hlboká artézska studňa s výbornou pitnou vodou vhodnou i pre dojčatá, ktorú si chodia naberať ľudia až z Michaloviec. Na vybudovanie obecného vodovodu však neboli peniaze. FOTO -ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Pitnou vodou z verejných vodovodov bolo vlani zásobovaných o 2400 ľudí viac ako v roku 2002. Spolu je na vodovod "napojených" 84,03 percenta obyvateľstva.
Správa o vodnom hospodárstve, ktorú v stredu prerokovala vláda, hovorí, že úroveň zásobovania sa líši od regiónu k regiónu. Najvyššia je v Bratislavskom kraji, najnižšia v Košickom a Prešovskom.
Medzi okresmi sú ešte väčšie rozdiely. Kým v okresoch Bratislava, Prievidza či Martin zásobovanie dosahuje "hranicu nasýtenia", v okresoch Bytča, Sabinov, Vranov nad Topľou a Košice-okolie má vodovod približne polovica obyvateľstva.
"Čísla potvrdzujú, že východné Slovensko je najzaostalejšie, preto je dôležité budovanie infraštruktúry," hovorí Marta Sibalová z úradu Prešovského samosprávneho kraja. Pri posudzovaní projektov by sa podľa nej mali brať do úvahy "regionálne nerovnosti".
V Kvakovciach neďaleko Domaše vodovod nemajú. Starosta Ján Tutko povedal, že stavbu naplánovali, no pre nedostatok peňazí ju zatiaľ nezavŕšili. "Asi nie sme zaujímaví natoľko, aby nám niekto pomohol." V Medziankach (okres Vranov nad Topľou) vodovod vybudovali v spolupráci so susednou obcou. Starosta Ján Miroľa si ho nevie vynachváliť. Hovorí, že predtým sa pomaly nedalo prať ani variť. "Voda zo studní bola taká červená."
Vodovod chýba aj v mnohých malých obciach západného Slovenska. Starosta Bellovej Vsi (okres Dunajská Streda) Štefan Zirig hovorí, že vodovod je "potiahnutý pred dedinu", ďalej nevedie "z finančných dôvodov". Ľudia berú vodu zo studní.
Bálint Barak z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja tvrdí, že peniaze na výstavbu vodovodu obec môže získať aj z eurofondov. "Ale uchádzať sa môžu iba také obce, ktoré nemajú štatút mesta," pripomína. Zirig túto možnosť nezavrhuje, no bol by rád, keby mu s prípravou projektu niekto pomohol.
Výstavbu verejných vodovodov zabezpečujú regionálne vodárenské spoločnosti. Aj tie na ňu môžu dostať peniaze z eurofondov. Príkladom je projekt zásobovania vodou a odkanalizovania juhovýchodného Zemplína, ktorý zabezpečuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť.
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov
Vývoj úrovne zásobovania
rok 1990 1995 2000 2001 2002 2003
podiel zásobovaného obyvateľstva (%) 75,3 79,4 82,9 83,4 83,9 84,03
(Zdroj: internetová stránka Slovenskej agentúry životného prostredia; Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003)
Úroveň zásobovania v roku 2002 podľa krajov
kraj počet obcí s vodovodom (%) podiel zásobovaného obyvateľstva (%)
Bratislavský 72 93,1 94,7
Trnavský 249 78,3 84,8
Trenčiansky 276 86,2 88,7
Nitriansky 350 80,3 85,0
Žilinský 315 96,8 85,4
Banskobystrický 516 70,2 84,9
Prešovský 666 54,7 76,4
Košický 439 62,6 78,0
Aj pôvod pitnej vody sa regionálne líši. Kým v západoslovenskom regióne je obyvateľstvo zásobované podzemnou pitnou vodou, vo východoslovenskom je voda z 50 - 60 % dodávaná z povrchových zdrojov.
(Zdroj: internetová stránka Slovenskej agentúry životného prostredia; Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR)
Úroveň zásobovania vo vybraných štátoch v roku 2002
štát podiel zásobovaného obyvateľstva (%)
Holandsko 100,0
Bulharsko 98,8
Maďarsko 93,0
Česko 89,8
Nórsko 89,7
Slovensko 84,0
Litva 76,0
Estónsko 72,0
(Zdroj: Eurostat)
(joč)
