KOŠICE - Iniciatívy na zmeny ústavy zásadným spôsobom znižujú jej stabilitu, vážnosť a autoritu, hovorí poradca Ústavného súdu a bývalý poslanec SDĽ Ladislav Orosz. Negatívne to podľa neho vplýva aj na politickú a právnu kultúru na Slovensku. V tomto volebnom období parlament schválil dve drobné novelizácie ústavy, a chystajú sa ďalšie. Podľa Orosza ide o čiastkové a nesystémové zmeny.

Zmeny ústavy nemali podľa Orosza len pragmatické dôvody, ale prejavili sa aj politické vplyvy. Hovorí, že novelizácia súvisiaca so vstupom do Európskej únie a voľbami do Európskeho parlamentu, bola potrebná. "Je však zlým vysvedčením pre Národnú radu, že bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. Neviem, či ešte existuje v civilizovanom svete krajina, kde by sa ústava menila takýmto spôsobom."

Ústavný zákon o vzťahu Národnej rady a vlády v záležitostiach únie považuje Orosz za nešťastný. "Dnes možno hovoriť o nízkej miere kompatibility medzi ústavou a týmto ústavným zákonom."

Za nešťastný označil aj návrh o rozšírení právomocí NKÚ a návrh na zúženie imunity poslancov. "Ak to minister bude opakovať bez predchádzajúcej diskusie a politickej dohody, pôjde len o gesto," mieni. Za nevhodnú a nepotrebnú považuje i tzv. Drgoncovu novelu ústavy, ktorá by upravila, kedy môže vláda navrhovať zmenu ústavy.

V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodnutie, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnilo rozhodovanie Ústavného súdu pri posudzovaní súladu interrupčného zákona s ústavou, hovorí Orosz. "Z dostupných informácií o najnovšom rozhodnutí ESĽP, ktorý sa zaoberal posúdením práva plodu na život, to nebude mať vplyv." Ústavný súd bude rozhodovať podľa článku 15 našej ústavy.

Európsky súd vyslovil názor, že ľudský plod nemôže byť z právneho hľadiska posudzovaný ako ľudská bytosť. (sita)