Sanni Seppo. FOTO - KAMIL VARGA

Sanni Seppo, ktorá je lektorkou Letnej fotoškoly, hovorí o svojej súčasnej fotografickej témeNa Letnú fotoškolu v Poprade prijalo pozvanie jedenásť zahraničných lektorov, medzi nimi aj fínska umelkyňa SANNI SEPPO. Uplynulý týždeň strávila v tvorivej atmosfére s nadšencami fotodielní, na Slovensku však nie je prvýkrát. V novembri spolu s piatimi krajanmi predstavila súčasné trendy fínskej fotografie v Dome fotografie v Poprade.

Tvorba Sanni Seppo je nadčasová, svojou témou a spracovaním blízka aj slovenskému prostrediu. Ide o vzťah človeka k prírode, k prostrediu, v ktorom žil a žije. V poslednom čase na celom území Slovenska veľkoplošne miznú lesy, dokonca aj z chránených oblastí. Pre rovnaký problém v dnešnom Fínsku sa Sanni Seppo rozhodla venovať tematike lesa. "Vybrala som si túto tému, pretože je pre mňa osobne nesmierne dôležitá. Začala som svoj projekt kvôli rúbaniu lesov, ktoré nadobudlo neskutočné rozmery."

Jej fotografie ukazujú miesta, kde lesy ešte zostali, ale aj tie, kde už po nich nie je ani stopy. "Pracujem s lesom, s pamäťou lesa, miest, ktoré sú dnes rúbaniskami. Keď vidíte krajinu, vidíte lesy. Ak nevidíte lesy, už to nie je krajina."

Doteraz bol pozitívny vzťah severanov k prírode príkladom. Čo sa zmenilo?

Hovorí sa, že severania, teda aj ľudia vo Fínsku, majú blízko k prírode. Ja by som povedala, že mali. Dnes ich vzťah možno stále existuje v hlave, najmä v generácii nad päťdesiat, ale v skutočnosti sú od prírody strašne ďaleko. A pre mladú generáciu je dnes viac dôležitý ich počítač, video a televízia.

Žijete v prostredí lesa?

Nie, ja žijem v hlavnom meste, ale vyrástla som mimo mesta, a možno aj preto mám k prírode tak blízko.

Prečo sa začalo s toľkým výrubom? Je to ekonomikou?

Rúbanie lesov sa ospravedlňuje ekonomicky. Ale keď vyrúbete stromy a vysadíte nové, musíte čakať niekoľko desiatok rokov, kým vyrastú a poskytnú finančný úžitok. Ak by sa lesy zachovali, možno by viac financií krajine priniesla napríklad turistika.

Ako pristupujete k fotografovaniu lesov?

Vo Fínsku sú lesy dôležité z ekonomického hľadiska, pričom zabúdame na ich skryté kultúrne a tradičné významy. Preto som sa rozhodla pracovať spolu s fotografkou Ritva Kovalainen na kultúrnych interpretáciách lesov.

Čo bolo výsledkom vašej tvorby?

Utvorili sme dva fotografické projekty, oba boli realizované vydaním knihy a výstavami. Prvý s názvom Ľudia stromov odhaľuje mytologický vzťah medzi lesmi, stromami a ľuďmi, projekt Koniec dúhy poukazuje na dnešný vzťah človeka k lesom.

Aké metódy ste si na to zvolili?

V projekte Koniec dúhy som nahrávala výroky ľudí, robila som výskum o súčasnom vzťahu ľudí k lesu. Ľudia rozprávali o svojich spomienkach na lesy, na tie, čo sú, a na tie, čo už nie sú. Slová týchto ľudí potom zneli vo výstavných priestoroch medzi mojimi fotografiami. Počúvali sme tých, pre ktorých je les veľmi dôležitý.

Môžete charakterizovať dnešnú fínsku fotografiu?

Fotografia vo Fínsku je dnes jedným z najdôležitejších druhov umenia, čo vidieť aj podľa počtu škôl, na ktorých sa dá fotografia študovať. Ale krajina dnes nie je hlavným záujmom fotografov, najmä nie tak, ako ju zobrazujem ja.