Tony Blair musí čeliť tlakom na zrušenie britskej výsady prispievať do európskeho rozpočtu menej. Prichádza to v preňho nevhodnom čase, pretože chce britskú euroskeptickú verejnosť zároveň presviedčať, aby v referende podporila európsku ústavu. FOTO - REUTERS
BRUSEL - Európska komisia bude budúci týždeň v stredu rokovať o spoločnom rozpočte Európskej únie. Nepôjde len o návrh nového rozpočtového výhľadu na roky 2007 až 2013, ale aj o "britskú zľavu", ktorú pre ostrovnú pokladnicu vybojovala ešte v roku 1984 premiérka Margaret Thatcherová.
Komisárka pre rozpočet Michaela Schreyerová predloží návrh nahradiť od roku 2007 "britskú zľavu" všeobecným mechanizmom, ktorý by uľavil všetkým hlavným platiteľom do spoločnej kasy. Podľa návrhu, ktorý Európska komisia ešte môže zmeniť, by členské štáty nemali nárok na "rabat", pokiaľ by ich čistý odvod do spoločnej kasy únie (rozdiel medzi príspevkom a príjmom) nedosiahol hranicu 0,35 percenta ich hrubého domáceho produktu. Nad túto hranicu by sa mohli vracať až dve tretiny tohto rozdielu. Celková výška "zľavy" by však mala byť obmedzená sumou 7,5 miliardy eur. Ročný rozpočet únie sa pohybuje v rade 100 miliárd eur.
Tento mechanizmus má vniesť užší vzťah medzi zámožnosť štátu a výšku platieb do spoločnej pokladnice. Odhaduje sa, že nové pravidlá hry by zmenšili záťaž predovšetkým Nemecka, Holandska a Švédska. Naopak najväčším čistým platičom by sa však mohla stať práve Veľká Británia (0,51 percenta hrubého domáceho produktu), nasledovaná Holandskom a Nemeckom (po 0,48), Talianskom (0,35) a Francúzskom (0,33).
Pokiaľ by si Británia dokázala obhájiť svoju výlučnú "zľavu", ktorá v terajšom rozpočtovom období dosahuje štyri miliardy eur a v budúcom by mohla byť viac než sedem miliárd, ponechávala by v spoločnej pokladnici iba štvrtinu percenta zo svojho hrubého domáceho produktu, kým Holandsko a Nemecko viac než polovicu percenta, Taliansko 0,41 a Francúzsko 0,37 percenta.
Schreyerová návrh zdôvodňuje tým, že od roku 1984, kedy Thatcherová vybojovala výnimku, sa britská ekonomika úplne zmenila a ostrovania patria k najzámožnejším obyvateľom "dvadsaťpäťky". Teoreticky by Londýn mohol všetko zmariť svojím vetom, prípadne by stačilo všetko ignorovať, aby návrhy zostali "mŕtvo narodeným dieťaťom". Avšak britský premiér Tony Blair bude podľa denníka Financial Times pod silným tlakom ostatných členských krajín, hlavne svojich menej zámožných spojencov z "novej Európy," aby ustúpil.
Nový spor o peniaze prichádza pre premiéra vo veľmi nevhodnom čase. Pred referendom o európskej ústave, ktoré sa má na ostrovoch konať najskôr v roku 2006, by britskí voliči sotva prehltli, keby mali na úniu platiť skoro dvakrát viac než Francúzi.
Doterajšia britská "zľava" sa vysvetľuje hlavne tým, že Británia zo spoločnej pokladnice zďaleka nečerpá toľko výhod ako iné porovnateľné krajiny. Dve pätiny spoločného rozpočtu zhltnú poľnohospodárske dotácie, predovšetkým na potechu farmárov na kontinente. Keby "zľava" nebola, Briti by vraj v posledných rokoch do pokladnice EÚ platili na hlavu dokonca štrnásťkrát viac než Francúzi a desaťkrát viac než Taliani. (čtk)