BRATISLAVA - Interrupčný zákon, ktorý čaká na ortieľ Ústavného súdu, už raz poslanci schválili. Nepodpísal ho však prezident Rudolf Schuster. Na jeho opätovné schválenie bolo potrebných 76 poslancov. Takmer rok už zákon čaká na jediné definitívne hlasovanie.
Návrh zákona, ktorý v parlamente podala ANO, chcel odstrániť možnú dieru v zákone. Vyhláška ministerstva zdravotníctva nad rámec zákona mala umožniť interrupcie do 24. týždňa tehotenstva z genetických dôvodov. ANO chcelo, aby to bolo zakotvené priamo v zákone. S tým nesúhlasilo najmä koaličné KDH, ktoré pripravilo podanie na Ústavný súd.
"Ten návrh som pokladal za nedostatok inej politickej agendy," hovorí Milan Urbáni z HZDS. Nemyslí si, že sa návrh ANO do parlamentu ešte vráti. "Myslím si, že to nebol odborný záujem, ale vyslovene politický ťah," vyhlásil. Navrhuje vypracovať úplne nový interrupčný zákon, pretože pôvodný bol benevolentný.
Eva Černá z ANO pripúšťa, že by zákon mal v súčasnej situácii problémy. "Momentálne sa naháňajú hlasy k podstatne jednoduchším zákonom, dnes je to veľmi otázne," povedala. V súčasnosti je podľa nej "nad slnko jasnejšie", že nie je dostatok poslancov, ktorí by zákon podporili. Priznáva, že ak by sa táto otázka opäť otvorila, opäť by priniesla na politickú scénu spory. "U nás je to veľmi citlivá otázka," dodala. Zákon by sa mal do parlamentu vrátiť až vtedy, keď Ústavný súd rozhodne. "Potom by sme mohli urobiť lepšie rozhodnutie," myslí si Tibor Bastrnák z SMK. (rp)
Právo na život v našej ústave
* Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
* Nikto nesmie byť pozbavený života.
* Trest smrti sa nepripúšťa.
* Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
O čom bol súd
V roku 1991 prišla do nemocnice v Lyone žena v šiestom mesiaci tehotenstva na bežnú prehliadku.
V tom istom čase tam bola žena, ktorej malo byť vybrané vnútromaternicové teliesko a mala rovnaké priezvisko.
Lekári si ich poplietli. Tehotnej žene privodili výtok plodovej vody. Vzápätí jej museli vykonať potrat.
Žena od francúzskych úradov chcela, aby smrť jej nenarodeného dieťaťa klasifikovali ako neúmyselné zabitie, a trvala na tom, že Francúzsko je povinné schváliť legislatívu, ktorá z takýchto činov urobí trestný čin. Francúzske súdy to odmietli akceptovať, preto sa obrátila na súd v Štrasburgu.
Súd mal za to, že problém, kedy sa začína právo na život, je otázka, ktorú treba rozhodnúť na štátnej úrovni.
"Neexistuje európsky konsenzus ohľadom vedeckej a zákonnej definície počiatku života," píše sa v rozhodnutí.
Ľudský plod má potenciál stať sa osobou a vyžaduje si ochranu v mene ľudskej dôstojnosti, bez toho, že by to z neho robilo osobu s právom na život na účely Článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
(rp, vil)
