Morton Winston: Chomsky * Vydavateľstvo PT * Bratislava 2004 * Preložil Viktor Krupa Priaznivci humanitných vied, najmä filozofického a estetického zamerania, určite uvítajú vznik novej knižnej edície Osobnosti filozofie. Tenké, graficky príťažlivé a cenovo dostupné paperbacky predstavujú formou monografií filozofov starších období - od antiky po novovek - aj tých súčasných. Renomovaným editorom projektu je Egon Gál.
Skôr, než prídu z aktuálnych mysliteľských hviezd na rad Jacques Derrida či Umberto Eco, vyšiel interpretačne zameraný, stručný životopis nemenej slávneho Noama Chomského (1928), profesora na prestížnej MIT v Massachusetts v USA. Tento Američan ruského pôvodu je jazykovedcom, filozofom, politológom a aktivistom, pričom v každej oblasti vzbudzuje už štyri desaťročia širokú medzinárodnú kontroverziu. Nie náhodou je jedným z desiatich najcitovanejších vedeckých autorov vôbec.
Filozof Morton Winston rovnomerne a zasvätene predstavuje dve hlavné Chomského polia pôsobnosti - lingvistické a politické. V prvom objasňuje genézu autorovej slávnej teórie generatívnej gramatiky, ktorej základom sú "vrodené" syntaktické štruktúry vlastné už deťom pri učení materinského jazyka. Vysvetľuje, že základom tejto vysoko idealizovanej hypotézy sa stali aj riešenia konkrétnych problémov potenciálneho strojového prekladu či záujem o využitie samočinných počítačov pre potreby jazykovedy.
Odhaľuje pozadie biologickej metafory osvojovania jazyka ako procesu podobnému na rast telesných orgánov. "Chomského obrat v jazykovede" udal trend na všeobecnejší opis gramatík, ktoré by boli vhodným základom na charakteristiku najrôznejších jazykov sveta a porovnávanie ich štruktúrnych vlastností. Teória gramatiky sa tým dostala do užšieho kontaktu s matematickou teóriou automatov, biológiou a logikou.
Cenné sú postrehy o jeho novších lingvistických výskumoch, v ktorých rané výsledky revidoval a zasadil do širšieho kontextu súčasnej rozvíjajúcej sa kognitívnej vedy. Ani v tomto diskurze Chomsky nezostáva apolitický, keď upozorňuje, že sociobiológiu založil zámerne opomínaný Peter A. Kropotkin, ktorý "prišiel k záverom, ktoré sa niekomu nepáčia". Tvrdil totiž, že ľudia sú predurčení pre vzájomnú pomoc v rovnostárskej anarchistickej spoločnosti.
Ak ide o politickú filozofiu, je Chomsky nemilosrdným kritikom všetkých totalitných praktík, dôsledným obrancom demokracie a občianskych slobôd. Pranierovať korporátny kapitalizmus je dnes priam globálna móda. No Chomsky je oveľa precíznejší než talentovaný dokumentarista, no občas príliš povrchný satirik-manipulátor Michael Moore. V jeho prospech hovorí aj nezávislosť, lebo sám nemá mocenské ambície ako podobne zameraný americký prezidentský kandidát Ralph Nader. Už dekády skúma masmédiálnu propagandu na permanentnú "výrobu súhlasu", agresívnu americkú zahraničnú politiku, praktiky Svetovej banky či aktivity nadnárodných korporácií.
Nejde mu o povrchné senzácie, ale opiera sa výhradne o overené fakty z encyklopedicky podrobnej archívnej dokumentácie. Jeho neskreslený pohľad do zákulisia ukáže, že mučenie v irackom väzení Abú Ghrajb nie je ojedinelý prípad, ale len pokračovanie toho, čo sa bežne dialo vo Vietname, Guatemale či Východnom Timore.
Chomsky je prvotriedny intelektuál a čo možno mnohých prekvapí - aj presvedčený americký vlastenec, hlboko sklamaný tým, že "Američania sú zväčša dokonale spracovaní médiami v duchu štátnej ideológie". Táto cenná kniha je vhodným úvodom do ďalšieho štúdia jeho rozmanitého diela, ktoré zahŕňa vyše sedemdesiat titulov. Preto je trocha škoda, že v zväzku chýba bibliografia jeho niekoľkých prác preložených do češtiny a slovenčiny.
