Záber z filmu Fahrenheit 9/11. Michael Moore sa rozpráva so strážnikom pred saudskoarabskou ambasádou. FOTO - MOVIEWEB.COM
V stredu bol prvýkrát na karlovarskom filmovom festivale premietnutý kontroverzný dokument Fahrenheit 9/11. Že je to jeden z najatraktívnejších filmov, potvrdzuje to, že vstupenky boli okamžite vypredané. Ľavicovo orientovaný americký dokumentarista Michael Moore sa preslávil už svojím predchádzajúcim, Oscarom oceneneným filmom Bowling for Columbine. V ňom skúmal vzťah Američanov k zbraniam a násiliu.
Jeho nový film Fahrenheit 9/11, víťaz festivalu v Cannes, napadá prezidenta Georgea W. Busha, jeho úzke vzťahy s členmi rodiny Usámu bin Ládina. Zameriava sa aj na mnoho nevyjasnených vecí okolo kampane za vojnu v Iraku.
Moore v úvode filmu spochybňuje voľby, ktoré vyniesli Busha do prezidentského kresla. Potom mu vyčíta, že venuje až príliš veľa času svojim záľubám, namiesto toho, aby sa venoval práci v úrade. Po týchto odľahčených momentoch nasledujú zábery tragických udalostí z 11. septembra 2001, rozhovory s pozostalými, Iračanmi a americkými vojakmi. Jedným z prvých vyslovených názorov je, že FBI umelo udržuje Ameriku v strachu, aby jej obyvatelia zabudli na podvody, ktoré pácha vláda na čele s Bushom.
Hoci je Michael Moore často napádaný za to, že manipuluje s faktami, jeho filmárska úspešnosť tkvie aj v manipulácii s emóciami divákov. Sám priznáva, že sa snažil nakrútiť film, ktorý by zaujal aj najmenej náročné publikum. Teda tých, ktorí zvyčajne na dokumenty do kina nechodia. Vo filme sa preto objavuje aj niekoľko humorných momentov, ktoré súčasného amerického prezidenta otvorene zosmiešňujú. Napríklad, keď Bush tak trochu naivne tvrdí reportérom, že môže byť neustále na dovolenke, lebo všetko sa dá vyriešiť telefónom alebo faxom.
Po ironickom úvode sa tón filmu premieňa na celovečernú výčitku. Desivé obrazy vojnou trpiacich Iračanov, detí postihnutých bombardovaním a vážne zranených amerických vojakov. To je ďalšia taktika, ktorú si Moore pre svoj dokument zvolil.
Účinok filmu výrazne podporuje pomalý a starostlivo formulovaný komentár. Kritika zmanipulovaných volieb, Bushovej ignorácie varovných signálov, že sa chystá útok na Spojené štáty, laxnosť pri riešení situácie v Afganistane a naopak, prílišná chuť oslabiť Irak - to sú hlavné body, ktoré Moore Bushovi vyčíta. Lenže z mála faktov často vyvodzuje až paranoidné konšpiračné teórie. Napríklad, počas nakrúcania pred veľvyslanectvom Saudskej Arábie sa ho ochranka opýta, čo tam robí. Moore z toho okamžite usúdi, že saudskoarabská ambasáda je najlepšie strážená v Spojených štátoch a vzápätí tým dokazuje Bushovo prepojenie na rodinu teroristu bin Ládina. V takýchto pasážach vieryhodnosť ustupuje dogmatizmu.
Napriek urputnej snahe zasiahnuť a šokovať diváka nemožno spochybniť závažnosť otázok, ktoré film nastoľuje. Odpovedá však na ne až príliš ľahko, bez premyslenej argumentácie. Moore sa netají tým, že by rád filmom pomohol zvrhnúť vlády tých krajín, ktoré sa zúčastnili na vojne v Iraku. Také ambície sú pravdepodobne príliš vysoké. Tým, že vyhral Zlatú palmu, sa mu však podarilo niečo iné: minimálne vniesol do festivalu v Cannes (a potom i do Karlových Varov) politické témy.
Autor: JAN HANZLÍK, Karlove Vary(Autor je český filmový publicista)
