"Vyše trojmetrová socha Legionára bola tridsať rokov pre Sereď charakteristická. Postavili ju pred 75 rokmi na počesť bojovníkov, ktorí bránili Slovensko proti armáde Maďarskej republiky rád. V päťdesiatych rokoch minulého storočia začala ideologicky prekážať. V jedno ráno našli Seredčania na námestí iba podstavec. Režim ju premiestnil do kasární. Pol roka po invázii sovietskych vojsk ju zakopali do jamy pri Váhu," povedal predseda združenia Rastislav Petrovič. Socha sa stratila, oficiálne o nej nikto nehovoril. Bolo by sa na ňu zabudlo, keby sa pri jej "pochovávaní" neobjavil svedok.
"Jedného dňa v jeseni 1968 alebo na jar 1969 som ráno išla s deťmi po hrádzi na pozemok, kde sme stavali dom. Z nákladného vozidla do vyhĺbenej veľkej jamy práve zhadzovali sochu Legionára. Vždy, keď som išla s deťmi a vnukmi okolo tohto miesta, som im to rozprávala," hovorí Mária Tvarožková, ktorá býva neďaleko hrádze. Nikomu inému o tom nehovorila. Po desiatkach rokov organizovalo združenie Vodný hrad prednášku o soche Legionára. "Musím tam ísť," povedala si pani Tvarožková. Vyrozprávala, čo videla, a určila približné miesto neobvyklého hrobu.
Občianske združenie sa pustilo po stope. Dalo urobiť geofyzikálne meranie, ktoré určilo výkopovú jamu. "Kopali sme s bagrom, ale na sochu sme nenarazili. Pravdepodobné miesto je príliš veľké. Navyše, ide o územie niekdajšieho ramena, ktoré bolo často zaplavované. Krátko pred tým tam niekto navozil hlinu, čím sa terén zvýšil. Hľadanie sťažili aj stromy, ktoré tam voľakedy neboli," hovorí podpredseda združenia Július Matis. Práce po niekoľkých hodinách prerušili. V najbližších týždňoch terén preskúmajú znovu.
"Podporujem aktivity členov združenia, no peniaze na výkopové práce v rozpočte nemáme. Budem rád, ak sa im to podarí," skonštatoval primátor Serede Ján Lehota.
Socha z pieskovca pochádza z dielne Jozefa Pospíšila a Vojtecha Ihriského, autorov Hviezdoslavovej plastiky pred Slovenským národným divadlom v Bratislave.
JANA BEŇOVÁ
