RICHARD HAASS je riaditeľom odboru plánovania politiky amerického ministerstva zahraničia a osobným zástupcom ministra zahraničia Colina Powella pre afganskú politiku. DAN BIERS z Pacifickej rady pre medzinárodnú politiku sa s ním zhováral o budúcnosti Afganistanu po páde Talibanu.
Spojené štáty dominujú vojenskej fáze v Afganistane. Zohrajú podobne dominantnú úlohu aj pri zostavovaní novej afganskej vlády?
„V takzvanej diplomatickej fáze bude podľa mňa dominantným vonkajším činiteľom s najväčšou pravdepodobnosťou OSN.“
Aké ďalšie úlohy okrem vojenskej a humanitárnej pomoci môžu USA zohrať?
„Jednou je hospodárska obnova. Spoločne s Japonskom sme zorganizovali stretnutie, ktorého účelom bolo dať dokopy potenciálnych darcov. Predstaviteľov popredných štátov, najvýznamnejších medzinárodných organizácií ako OSN a Svetová banka. Hovoríme o miliardách dolárov. Hovoríme o mnohých rokoch.
Účel tohto úsilia je na jednej strane humanitárny a morálny, ale má aj strategický cieľ. Čiastočne má Afgancom signalizovať, že medzinárodné spoločenstvo pri nich zostane. Pomôžeme im znovu vybudovať ich vlasť. Nechceme, aby sme sa museli o pár rokov vrátiť a opäť robiť to isté.
S postupujúcim procesom zohrajú dôležitú úlohu aj ďalšie organizácie, ako napríklad Európska únia a Organizácia islamskej konferencie. Viem si predstaviť aj úlohy ostatných. V mojich predstavách však USA v tomto úsilí aj naďalej hrajú významnú úlohu. Napokon, myslím, že hráme úlohu v bezpečnostných opatreniach. Máme špeciálne jednotky v mnohých oblastiach Afganistanu. Začíname aj predvídať vstup síl z iných krajín. Stále pracujeme na presnej štruktúre týchto jednotiek. Môže to smerovať k tradičnejšej medzinárodnej ‘koalícii ochotných‘, ktorá hádam pomôže zachovať bezpečnosť v obývaných oblastiach, ako je Kábul. Neviem však, aký rozsah bude mať úloha USA. Ešte vždy to spresňujeme.“
S ohľadom na všetkých politických aktérov v Afganistane – množstvo vojenských veliteľov, národnostných skupín – nie je zostavovanie novej vlády „mission impossible“?
„Stručná odpoveď je – nie. Ale je to ťažká misia. Je dôležité povedať nielen to, čo sa snažíme urobiť, ale aj to, čo sa urobiť nesnažíme. Nikto sa nepokúša presadiť špeciálny plán pre Afganistan.
Chápeme špecifiká politickej tradície krajiny. Je mimoriadne pravdepodobné, že v konečnej fáze bude ústredná vláda relatívne slabá a moc bude decentralizovaná. Miestni kmeňoví vodcovia budú stále zohrávať dôležitú úlohu a isté mestá budú mať silnú autonómiu. O tom vlastne Afganistan je. Nesnažíme sa zmeniť ho na Singapur.
Na druhej strane chceme, aby bol funkčný, aby nebol útočiskom teroristov, aby nepestoval a nevyvážal mak a aby naďalej nenútil ľudí meniť sa na utečencov alebo na bezdomovcov. Spolu s OSN a ďalšími sa musíme angažovať natoľko, aby sme splnili tieto základné požiadavky. Myslím si, že na druhej strane musíme rešpektovať hranice toho, čo môžu dosiahnuť ľudia zvonka. Musíme rešpektovať fakt, že Afganci musia veľa urobiť sami. Nechceme preháňať svoje nasadenie a nechceme sa dostať do tradičnej úlohy budovateľov národa. Netúžime po tom, aby sme v konečnom dôsledku bojovali proti kultúre, prírode a tradíciám tohto národa. To je práve tá úloha a výzva: dosiahnuť ideálnu rovnováhu.“
Los Angeles Times Syndicate
© Global Viewpoint
