V Kunduze a Kandaháre sa stále bojuje. Väčšina Afganistanu však už Talibanu nepatrí. Bez Američanov by to Severná aliancia nedokázala, ale Američania nemajú záujem zúčastniť sa na budovaní posttalibanskej spoločnosti. Ak chytia Usámu bin Ládina a budú mať pocit, že rozbili jeho sieť al-Káida, z krajiny odídu.

„Máme za sebou dobrý začiatok, ale ešte musíme veľa urobiť,“ povedal v stredu americkým vojakom prezident George Bush. „Najťažšie kroky tejto misie nás ešte len čakajú.“ Je viac-menej jasné, že medzi ne nepočíta udržiavanie mieru v Afganistane.

Sú trénovaní na vojnu, nie na udržiavanie mieru

Zdá sa, že na tom sa v Amerike zhodujú všetci. Ľudia z ministerstva obrany argumentujú jednoduchou logikou: americké jednotky sú trénované na vojnu, nie na udržiavanie mieru.

Konzervatívci si pomáhajú postavením Ameriky vo svete. „Nie sme len jednou z mnohých krajín,“ hovorí podľa BBC popredný pravicový mysliteľ Frank Gaffney. „Americkí vojaci by nemali byť využívaní ako policajti. Nie sú na to trénovaní, vybavení a ani potrební. Ich úlohou je chrániť mier na viac strategickej alebo globálnej úrovni.“

Ale najsilnejším argumentom bude asi minulosť. Najhoršiu skúsenosť majú Američania z mierovej operácie v Somálsku z roku 1993, kde prišli o osemnásť mužov.

Proti americkým mierovým jednotkám v Afganistane je dokonca aj bývalý diplomat Richard Holbrooke, ktorý ich na Balkáne či vo Východnom Timore považoval za nutnosť. „Boli by len ľahkým terčom pre novú generáciu samovražedných atentátnikov,“ povedal pre CNN.

Pomoc zvonku

Má však Afganistan šancu bez pomoci zvonku?

Väčšina politikov vrátane Američanov si uvedomuje, že nie. Preto sa o mierových jednotkách hovorí stále častejšie. Mali by mať odobrenie Bezpečnostnej rady OSN a ich súčasťou by mali byť aj vojaci z moslimských krajín.

BR OSN otvorila cestu k ich vyslaniu už minulý týždeň. Musí prijať ešte jednu rezolúciu. Tá minulotýždňová o rozhodujúcej úlohe OSN pri vytváraní posttalibanskej vlády prešla hladko. Pri mierových jednotkách by to také jednoduché byť nemuselo. Nie je totiž jasné, kto to bude platiť a kto bude jednotkám veliť.

Vyhráme vojnu, prehráme mier

Američania to nebudú. Holbrooke však Busha upozorňuje: „Musíme, opakujem, musíme zaplatiť značnú časť výdavkov za krajiny, ako je Bangladéš či Turecko, ktoré sú ochotné do Afganistanu poslať svojich vojakov. Ak by sme to totiž neurobili, po vynaložení miliárd na víťazstvo vo vojne by sme prehrali mier. Presne to sa stalo v roku 1989, keď sme opustili Afganistan a ten sa dostal do vákua, ktoré vyplnil Taliban a Usáma bin Ládin.“