BRATISLAVA – Referendum o predčasných voľbách, ktoré vymyslel predseda HZDS, bolo neúspešné a priaznivci opozičného hnutia svoj postoj podobne prejavili aj v posledných prieskumoch verejnej mienky. V decembrovom prieskume agentúry MVK získalo HZDS podporu 21,3 percenta. Podobný údaj o podpore HZDS zistil aj Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR – 21,7 percenta.
Podľa sociológov je to reakcia na výsledky referenda. Podobný názor má aj niekdajší minister vnútra a poslanec HZDS Gustáv Krajči. „Je to odraz referenda, ktoré nesplnilo účel v tom, že by sa občania zmobilizovali a vyjadrili. Sú apatickí. Zrejme nie sú celkom presvedčení o tom, že by hnutie mohlo v najbližšom období zmobilizovať svoje sily a vyvolať situáciu, ktorá by viedla k predčasným voľbám,“ tvrdí Krajči. Je však presvedčený, že popularita hnutia opäť vzrastie. Na otázku, ako chce HZDS občanov zaujať, Krajči odpovedal: „Novým programom obnovy Slovenska. Myslím, že je to otázka novej mobilizácie do novej kampane.“
V prieskume MVK, ktorý sa konal 5. až 12. decembra na vzorke 1128 respondentov, obsadil druhú priečku popularity Ficov Smer. Volilo by ho 18,1 percenta opýtaných a tretia pozícia patrí Dzurindovej SDKÚ so ziskom 13,2 percenta hlasov. Z koaličných strán sa už dlhodobo nedarí Hamžíkovej SOP, ktorá neprekročila päťpercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Na poznámku, že k HZDS sa už približuje strana Smer, Krajči podotkol, že Fico je novou nádejou, ale môže byť aj novým sklamaním. (sp)
O vývoji preferencií sme hovorili so sociológom PAVLOM HAULÍKOM z agentúry MVK.
HZDS v poslednom prieskume stratilo šesť percent. Ako si to vysvetľujete?
„Interpretoval by som to ako štandardnú reakciu voličov HZDS po nejakom neúspechu. Ním bolo referendum. Podobne reagovali voliči HZDS po voľbách v roku 1998. Dokonca pri našom prvom výskume po voľbách mali preferencie takmer na desatinu zhodné so súčasným stavom. Trvalo to pár mesiacov a vrátilo sa to naspäť. Podobný pokles, hoci menší, sme zaznamenali aj po neúspešných prezidentských voľbách V. Mečiara v druhom kole. Neinterpretoval by som to teda ako blesk z jasného neba. Je to reakcia, ktorá tu už bola. Otázkou je, či vývoj bude rovnaký a preferencie sa vrátia na pôvodnú úroveň 27 až 30 percent.“
Čo sa stalo s tými šiestimi percentami voličov?
„Z jedného výskumu sa to nedá spoľahlivo zistiť. Dá sa to len odhadovať. Z minulosti vieme, že sú to skôr maskovacie reakcie. Respondenti buď povedia, že nevedia, koho by volili, alebo si vyberú relatívne neutrálnu malú stranu.“
Z údajov MVK sa dá vyčítať, že na politickej scéne sú tri približne vyrovnané zoskupenia HZDS, Smer a treťou formáciou by mohlo byť SDKÚ a KDH. Ako sa budú správať voliči, ak by tu boli tri takéto dominujúce politické zoskupenia?
„S približovaním sa volebnej kampane nastane stav, ktorý sme už zaregistrovali, a síce, že voliči menších strán budú starostlivo zvažovať, či ich favorizované subjekty majú šancu dostať sa do parlamentu, a podľa toho korigovať svoje rozhodnutie. V takom prípade majú väčšiu šancu priberať hlasy skôr väčšie strany. Na Slovensku tento jav nefungoval od začiatku. Pri posledných voľbách sa to však prejavilo. Otázkou je, kam sa pridajú voliči malých strán. Veľa bude záležať na schopnosti lídrov menších subjektov vnímať situáciu reálne a prispôsobiť tomu ďalšie kroky. Je zavčasu o tom hovoriť, ale signály sú také, že menšie strany nemajú v rukáve tromfy, ktoré by im prilákali voličov. Preskupovanie k väčším subjektom je preto veľmi pravdepodobné.“ IGOR STUPŇAN