Národné špecifiká v sexe? Erotická slovacita? Devätnásť slovenských autorov a autoriek sa na podnet Dušana Taragela podujalo preskúmať, čím môžeme v tomto smere prispieť do literárnej psychológie a anatómie.
Tematické antológie na objednávku majú zásadný problém, že jednotlivé vstupy sú nevyhnutne tak trochu o tom a tak trochu okolo toho, ako sa komu pritrafí. Poviedky o sexe sú určite dobrým ťahom na leto. Lepší by bol už len zborník Vraždy po slovensky, určite sa však raz dožijeme aj takého - ideálne na vianočný trh. Mrzí ma trochu, že sa v podtitulku objavil prívlastok dvojpohlavná - prečo automaticky rezignovať z hľadania tretieho a ďalších pohlaví? Jedine Peter Šulej rozšíril kombinačné možnosti vzťahov o jednu a jednu.
Zostavovateľ erotickej antológie sa vedome vystavuje riziku, že každý odstavec, ktorý sa zadanej téme explicitne nevenuje, môže čitateľ považovať za zradu, ba priam ohrozenie jeho spotrebiteľských práv. Keď sa už strápňujeme čítajúc knihu s takým jednoznačným názvom, nech si aspoň užijeme! Ešte väčšie riziko je, že garancia témy robí jednotlivé príbehy viac či menej predpovedateľnými - po úmorných cestách za dovolenkovým dobrodružstvom, nekonečných nákupoch, nudných služobkách s nudnými kolegami sa hrdinovia a hrdinky vo väčšine prípadov k niečomu prepracujú. Zaplatili sme predsa za to.
K záhadnosti osudových a literárnych spojení, pod ktorými sa pohne zem, sa prepracovali len niektorí autori. Paradoxne, najromantickejšiu femme fatale stretol v Petrohrade Peter Pišťanek. Jeho poviedka Neva je ideálnym príkladom milého erotického fantazírovania.
Príjemným zistením je to, že sa autori a autorky nedali jednofarebným červeným obalom vyprovokovať a udržali si v zásade svoju literárnu a ľudskú identitu. Uršula Kovalyk s priamočiarosťou a otvorenosťou sebe vlastnou vtipne vypovedala o pubertálnom nazízaní do sveta dospelých. Jana Juráňová nakreslila jemný akvarel komunikačnej odcudzenosti a nahoty, akýsi sex naruby. Lucia Piussi priniesla až divadelný orgazmus a fascinujúci pohľad pod zavreté viečka spiacich ľudí a pod kožu vášne. Pohľad Dany Závadovej je absolútne triezvy a presný, postrehy Denisy Fulmekovej zas prekvapujúco neromantické. Celkovo sa dá skonštatovať, že participujúce ženy sa zmocnili témy s väčšou úprimnosťou a realizmom.
Muži sa častejšie uchyľovali k scifi-sexu - predovšetkým Pavol Weiss a jeho Dream&Reality stroj na sexuálne snívanie či hromadný nácvik radosti zo života Dušana Taragela. Výnimkou je Igor Očenáš, ktorého irónia pri popise dovolenky Ing. arch. Borisa Mathého určite poteší nielen tých štyridsať plus.
Zostavovateľ knižky s červeným obalom nenapísal na záložku, či sa pri nej bude môcť čitateľ beztrestne zasnívať, oslobodzujúco sa zasmiať alebo nebodaj aj s ňou žiť. Práve pri tejto špecifickej téme je v tom totiž zásadný rozdiel. Kritériá hodnotenia výsledného tvaru teda nechali na každého z nás. Ad hoc zostavená spoločnosť Sen&Sex s r. o. slovenských autorov garantuje erotický zážitok z textu do výšky talentu jednotlivých autorov.
A opäť sa raz ukázalo, že tá najvzrušujúcejšia poviedka je jednoducho dobre napísaná poviedka.
