Dušan Taragel (1961), vyučený prevádzkový chemik, po maturite študoval na Filozofickej fakulte UK, odbor teória kultúry. Pracoval v Chemických závodoch Juraja Dimitrova (dnes Istrochem), ako strojník vo Vodárňach a kanalizáciách, v Slovenskom rozhlase robil hudobného redaktora, od roku 1993 pôsobí v reklame ako copywriter. Časopisecky začal publikovať v roku 1998 (Slovenské pohľady, Dotyky, Kultúrny život, SME, Domino fórum a iné). Knihy: Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (LCA 1997, 1998, 2001, české vydanie Albatros 2002), s Petrom Pišťankom vydali spoločnú zbierku poviedok Sekerou & nožom (LCA 1999). Autorsky prispel, zostavil a na vydanie pripravil komiksové dielo Roger Krowiak (LCA 2003), je autorom námetu a scenára televízneho filmu Baščovanský & zať. FOTO - PETER PROCHÁZKA
Aké boli prvé reakcie autorov, keď ste im predložili svoj projekt?
Pozitívne a v prevažnej väčšine vysoko profesionálne. Škoda však, že v knihe sa z rozličných objektívnych, najmä časových dôvodov nakoniec niektoré známe mená neobjavili.
Podľa akých kritérií ste autorov vyberali?
Oslovil som ľudí, o ktorých som bol presvedčený, že mi dodajú kvalitný text.
Všetky poviedky sú napísané pre túto knihu, na objednávku. Čo ste od nich požadovali?
Sex, sex a opäť sex. To bola jediná požiadavka, vo všetkom ostatnom mali absolútnu voľnosť.
Autorom jednej z poviedok ste aj vy. Zdá sa, že pri popise hromadného nácviku správnej súlože šiestich dvojíc ste si tej voľnosti naozaj užili.
Užil som si najmä počítania orgazmov, niekedy sa mi už plietlo, či Lenka mala tretí orgazmus a Jana ôsmy, či mali orgazmus všetky dámy a páni a podobne. Poviedku som začal písať, keď už bola väčšina textov pohromade, a v istej chvíli sa mi zdalo, že v knihe bude toho sexu nejako málo. Tak som sa rozhodol rázne doplniť počet súloží a orgazmov, najmä tých dámskych, aby sa nikto nemohol sťažovať.
Čím to je, že niektoré autorky v otvorenosti či až drsnosti vyjadrovania občas predčili svojich kolegov?
Možno je to prejavom akejsi súťaživosti, možno väčšou otvorenosťou alebo jednoducho zodpovednejším prístupom k téme, keď sex, tak sex, nech to už stojí za to. Priznávam, že ma to príjemne prekvapilo.
Dej viacerých poviedok sa odohráva v cudzine. Je pre Slovákov sex za hranicami domoviny príťažlivejší ako na rodnej hrude?
Možno to súvisí so zaužívanou predstavou, že voľný sex sa pre niekoho viaže najmä k služobným cestám, dovolenkám či pobytom na liečení. Tam sa autori alebo ich literárne postavy asi cítia sebavedomejšie a slobodnejšie. Ale určite jedna z týchto poviedok opisuje skutočný príbeh, ako vraví jej autor/autorka, je to vlastne len pravdivá a poctivá správa zo zahraničnej cesty.
Je antológia všeobecnejším obrazom sexu po slovensky, alebo iba ukážkou toho, ako ho vnímajú naši literáti?
Obávam sa, že s výnimkou pár väčších miest platí ten druhý variant, a hoci to znie hrozne, spisovatelia tu idú príkladom. Svojím humorným odstupom a ironickým nadhľadom potvrdzujú, že sex sa už (aspoň u nich) nespája len s plodením detí alebo vernou manželskou láskou, ale stal sa súčasťou voľnočasových aktivít, čiže partnerskou zábavou, spríjemnením života, niečím podobným, ako je bicyklovanie alebo plávanie.
