Prezident Ivan Gašparovič (vľavo) sa v Žiline objíma sa bývalým predsedom izraelského parlamentu Sevachom Weissom. Úctu slovenským obetiam holokaustu vzdal aj primátor Žiliny Ján Slota (vpravo). FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
parlamentu Sevach Weiss.
Prezident Gašparovič sa opäť vyhol napísanému prejavu a emotívne odsúdil Tisov slovenský štát.
"V príhovore mám napísané: aj dnes musíme vyhlásiť, že odsudzujeme režim, ktorý túto tragédiu právne a politicky zaštítil a zapríčinil. Ja nemusím, ja chcem," povedal Gašparovič a rozlúčil sa židovským pozdravom shalom.
Žilina bola posledným mestom na Slovensku, kde na mieste zberného tábora pamätník nebol. Prezident si nemyslí, že odhalenie pamätníka prišlo neskoro, pretože je aktuálne práve teraz: "Treba si to pripomínať vždy a najmä dnes, keď naozaj hrozia teroristické útoky voči nič netušiacim bezbranným občanom."
Primátor Slota, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi vyhlasoval, že vďaka Tisovi slovenský štát "prosperoval ekonomicky aj morálne v duchu kresťanskej viery", v prejave taktne obišiel svoje sympatie a vzdal úctu obetiam fašistického Nemecka.
"Pamätníkom vzdávame úctu obetiam, predovšetkým našim židovským spoluobčanom," povedal Slota a pripustil, že takzvané konečné riešenie zo strany nacistického Nemecka nemá obdobu v histórii ľudstva.
Autorom myšlienky vybudovania pamätníka Cesty bez návratu je 77-ročný žilinský rodák žijúci v Izraeli Arieh Klein a realizovalo ju mesto Žilina.
Pri odhalení pamätníka bol aj ďalší žilinský rodák, 61-ročný Jozef Neumann z Prahy, ktorý je jedným z mála detí, ktoré prežili holokaust. "Bol som v Seredi, rok ma ukrývali v Bratislave, potom detský domov, kým si ma nezobrala cudzia rodina," spomínal.
Počas siedmich mesiacov zo žilinského tábora vypravili 13 transportov, v ktorých bolo podľa odhadov od 20- do 25-tisíc Židov z celého Slovenska.
DANIEL VRAŽDA
