BRATISLAVA - Obmedzenie imunity poslancov zavádza novela ústavy, ktorú do parlamentu predložila vláda. Poslanci by mali o svojej imunite rozhodovať v prvom čítaní už dnes.
Je otázne, či novela získa dostatočnú podporu. "Nemyslím si, že tak ako to vláda dáva do parlamentu, že to aj prejde," povedal podpredseda parlamentu za SMK Béla Bugár.
Obmedzenie imunity má vládna koalícia v programovom vyhlásení a aj parlament vlani vládu svojím uznesením vyzval, aby dopracovala zákony upravujúce lobing, ale aj imunitu ústavných činiteľov. Podľa návrhu bude trestné stíhanie poslancov možné aj bez súhlasu parlamentu, ktorý by rozhodoval len o vzatí do väzby.
Béla Bugár hovorí, že často počúva argumenty z radov koalície i opozície, aby poslanci mali zaručené slobodné rozhodovanie o zákonoch. "Môže sa stať, že sa prijme zákon, ktorý nevyhovuje policajtom a tí sa môžu pomstiť poslancom," povedal Bugár.
Poslanec HZDS Miroslav Maxon varuje, že keby v nejakom období podľahli orgány činné v trestnom konaní politickej moci, "mohol by to byť nástroj na ovplyvňovanie rozhodovania poslancov". Maxon si myslí, že téme imunity sa venuje priveľa pozornosti, hoci sú aj vážnejšie problémy.
Poslanec Tomáš Galbavý z SDKÚ zúženie imunity obhajuje, ale má dojem, že "poslanci nie sú pripravení odovzdať svoje privilégiá".
Poslanci Slobodného fóra zmenu ústavy podporia, povedala predsedníčka SF Zuzana Martináková. Taký rozsah imunity, aký majú poslanci teraz, označila za prežitok. "Ak sú obavy, že by sa na poslancov mohol zrušením imunity vytvárať tlak, tak niečo v tomto režime nefunguje, a treba to zmeniť," povedala.
Z ústavy sa má okrem iného vypustiť aj ustanovenie, že poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to platí je vtedy, keď prestal byť poslancom.
Róbert Madej zo Smeru si myslí, že toto ustanovenie by malo v ústave zostať. Ak napríklad poslanec poukazuje na korupčné prejavy v štáte, tak by mal mať právo chrániť svoje zdroje informácií.
Vláda tvrdí, že zrušenie možnosti odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa poslanci dozvedeli pri výkone svojej funkcie, vyžaduje Rímsky štatút medzinárodného trestného súdu, ktorý je pre Slovenskú republiku platný od júla 2002.
