Jedlou časťou endívie sú jemné listy.
FOTO - ARCHÍV
Čakanka štrbáková je známa aj pod názvom endívia alebo štrbák. Jej jedlou časťou sú jemné listy z neprerastenej ružice, ktorú odrežeme vo vzdialenosti maximálne desať milimetrov pod dolnými listami. Horkú príchuť čakanky spôsobuje prítomnosť intybínu, ktorý má liečivé účinky. Priaznivo vplýva na nervovú sústavu, látkovú premenu a funkciu tráviacich orgánov (žalúdka, pečene a žlčníka). Vzhľadom na obsah cukru - inulínu - je endívia vhodná aj pre diabetikov.
Podľa tvaru listov môžeme čakanku štrbákovú rozdeliť do dvoch skupín - na endíviu s kučeravými listami a eskariol s celookrajovými listami.
Čakanku pestujeme najmä ako následnú plodinu po skorých zeleninách. Neznáša pôdy priamo hnojené maštaľným hnojom.
Štrbák môžeme pestovať z priamej sejby aj z predpestovaných priesad. Na jesenný a zimný konzum vysievame osivo koncom júna alebo v júli priamo na pole, do riadkov vzdialených od seba 30 až 40 centimetrov. Po vytvorení štyroch listov jednotíme na vzdialenosť 30 centimetrov.
Z predpestovaných priesad získavame čakanku na skorý alebo na neskorší zber. Priesady sa môžu vysádzať od marca až do konca augusta do sponu 30 až 40 krát 30 centimetrov. Kvalitná priesada musí byť zdravá, pevná a má mať štyri až šesť listov.
Porast počas vegetácie udržiavame bez burín. Keď sa vytvára pôdny prísušok (najmä po zalievaní), povrch pôdy kypríme. Počas sucha zavlažujeme aspoň raz do týždňa. Pri nedostatku vlahy rastliny vybiehajú do kvetu a nie sú vhodné na použitie.
Pred zberom treba hlávky vybieliť. Bielenie trvá dva až tri týždne. Postupujeme pritom takto: Rastliny zväzujeme lykom alebo špagátom a potom ich do polovice výšky zahrnieme zeminou. Musia byť dostatočne suché, aby pri bielení nehnili. Štrbák pestovaný z letnej sejby alebo výsadby zberáme v októbri, prípadne v novembri. Vybielené hlávky vyrezávame podľa potreby.
Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, CSc.
