SINTRA - Českí futbalisti chcú na európskom šampionáte dnes proti Grécku nastúpiť v bielych dresoch. Sú presvedčení o tom, že im práve táto farba prináša šťastie. Medzi futbalistami koluje mnoho najrôznejších povier. Bez dodržania vžitých rituálov a bez svojich talizmanov by mnohí hráči ani nevkročili na trávnik. Fanúšikovia si už stačili všimnúť, že kapitán Pavel Nedvěd s Karlom Poborským pri nástupe na ihrisko pravačkou pohladia trávnik a vzápätí sa prežehnajú. Ale ostatní? Čo sa vlastne odohráva v českej kabíne tesne pred stretnutím?
Tajomný rituál v šatni
Futbalové hviezdy privádza pred stretnutím do varu dunenie fínskej metalovej skupiny Stratovarius, ktorá národný tím sprevádza počas celej víťaznej jazdy šampionátom. Tesne pred odchodom zo šatne sa mužstvo zíde pokope pri tradičnom rituáli. "Ten je tajný 'pod trestom smrti', jeho podobu zo mňa nikto nedostane. Ja som totiž veľmi poverčivý," vysvetlil s úsmevom masér Eduard Poustka, ktorý v scéne údajne hrá jednu z hlavných úloh. Vzápätí sa mužstvo zoradí podľa ustáleného poriadku - mužstvo vedie do zápasu kapitán Nedvěd, za ním kráča brankár Petr Čech a rad uzatvára ten najskúsenejší Karel Poborský.
"Neveriaci" sú Čech, Bolf a Galásek
Sami futbalisti sú tiež veľmi poverčiví. Národný tím má len tri čestné výnimky - bez vlastného rituálu sa obídu gólman Čech, obranca René Bolf a záložník Tomáš Galásek. "Na nejaké rituály vôbec neverím," mávol rukou Čech. Ostatní hráči majú svoje, niekedy neobvyklé špeciality.
Napríklad útočník Vratislav Lokvenc si dlhé roky chvíľu pred zápasom symbolicky pľuvne do chráničov na píšťale. "Robím to už asi desať rokov kvôli tomu, aby mi držalo zdravie," objasnil takmer dvojmetrový strelec.
Vladimír Šmicer si zakaždým najprv obúva pravú kopačku. "Bez toho by som na zápas nikdy nešiel. A keď to náhodou popletiem, tak začínam znovu," usmieval sa stredopoliar. Obranca Tomáš Ujfaluši má podobný zvyk - chránič si najprv nasadzuje na pravú píšťalu.
"A musím mať aj čelenku, ktorú mi urobila manželka. Bez nej by som sa nezaobišiel," doplnil dlhovlasý stoper. Štěpán Vachoušek, ďalší z "čelenkárov", súhlasne prikyvuje: "Keby som ju na hlave nemal, tak by mi to dosť prekážalo."
Jiránek si nosí myš, Koller medveďa
Útočník Jan Koller s bekom Martinom Jiránkom musia na ihrisko vykročiť pravou nohou, Jaroslav Plašil má vždy presne rovnakú rozcvičku. A keď do búrlivej arény vkročí Tomáš Rosický, pohľadom na tribúnu vždy skúša vyhľadať prítomných rodičov. "Keď ich vidím, tak sa hneď upokojím." Futbalisti si na dlhé cesty berú obľúbené talizmany. Na nočnom stolíku pri posteli mi rodinu často pripomínajú fotografie, ale to zďaleka nie je všetko. Do tašky si často pribalím hlavne plyšové zvieratká.
"Od priateľky mám takú myš," hlásil Jiránek." A ja zasa medveďa," usmieval sa Koller. Nedvědovi sa na krku hojdajú tri krížiky, ktoré majú na diaľku chrániť ženu Ivanu, syna Pavlíka a dcéru Ivanku. Útočník Marek Heinz má na ruke náramok od dcéry. A obrancovi Markovi Jankulovskému dala žena pre šťastie kameň. "Mám ho stále pri sebe," potvrdzuje.
Krížik i obrázok Panny Márie
"Ja som si na EURO priviezol krížik, ako aj obrázok Panny Márie," dodáva Jankulovského kolega z obrany Zdeněk Grygera. V deväťdesiatych rokoch mal reprezentačný tím spoločnú poveru. Bol presvedčený, že mu prináša smolu dať sa pred zápasom fotografovať a snímky mužstva boli zberateľskou raritou. Dnes už mužstvo pred každým stretnutím ochotne pózuje. Hráčom veľmi záleží aj na tom, v akých dresoch hrajú. Niekto má rád hodne veľké trenírky, iný si vyhŕňa límček na drese. V portugalskej horúčave dávajú všetci prednosť "letnému" variantu dresov, len Rosický hrá s dlhými rukávmi, ktorý schová bandáž na zlomenej ruke.
Medzi Čechmi frčí biela
Veľký význam má farba, momentálne je v reprezentácie v obľube biela. "Vyzeráme v nej ako Real Madrid," vysvetlil so zveličením Vladimír Šmicer. V bielej hráči zohrali svoje najlepšie zápasy v kvalifikácii a na šampionáte. S výnimkou stretnutia s Nemeckom to bola ich farba. Preto si veľmi želali, aby im zostala i na štvrtok. Podľa posledných správ z českého tábora sa to podarilo. V Porte pošle Karel Brückner na trávnik znovu "biely balet". (čtk)
