podpísalo, je predmetom dohadov, hlbšie analýzy totiž neexistujú.

Najčastejšie sa spomínajú tzv. odložené sobáše a pôrody z 90. rokov. "Môže ísť o fenomén 'biologických hodín' - ani rodičovstvo sa nedá odkladať donekonečna," hovorí sociologička Jarmila Filadelfiová. Podľa demografky Danuše Jurčovej tomu nasvedčuje i rast priemerného veku, v ktorom sa ľudia sobášia. "Na druhej strane, tento vývoj možno signalizuje návrat k tradičným hodnotám, ku ktorým patrí aj rodina," hovorí.

Predseda Štatistického úradu Peter Mach si myslí, že zvýšenie pôrodnosti súvisí aj s úrovňou ekonomiky. Filadelfiová pripúšťa, že životná situácia niektorých skupín obyvateľstva sa zlepšila, o väčšine mladých rodín to však "pravdepodobne neplatí". Vývoj v oblasti sociálnej či rodinnej politiky podľa nej hovorí skôr v neprospech rastu pôrodnosti.

Štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý tvrdí, že štát by nemal ľudí motivovať, aby mali deti, ale "utvárať im priestor na to, aby túto prirodzenú túžbu mohli realizovať". To, že sa Slovensko "stalo krajinou, kde si veľa ľudí vie a chce predstaviť svoju budúcnosť, je určite aj výsledkom ekonomickej a sociálnej politiky", no nepreceňoval by to.

Aj keď novorodencov pribudlo, Slovensko ďalej "vymiera" a "starne". Milan Olexa zo Štatistického úradu predpokladá, že proces starnutia sa ešte zrýchli, čo podľa neho bude mať závažný vplyv na ekonomiku, dôchodkové zabezpečenie i zdravotníctvo. "Toto bude patriť k vážnym spoločenským problémom Slovenska v najbližších desaťročiach," upozorňuje. Viac na 3. strane JOZEF ČAVOJEC

Priemerný vek, v ktorom sa ľudia sobášia