a masová kultúra, spoločenská záležitosť a dôkaz, že ste in. Ako vyzerá masové športovanie na Slovensku a kto prepadol pohybu?
V bratislavskom fitnescentre je posilňovňa a hneď vedľa v presklenenej miestnosti predcvičujú svalnatí mladíci step-aerobik. Sála je už plná žien, recepčná s ľútosťou oznamuje ďalším v rade nové termíny. Dnes je už plno. Na stacionárnom bicykli v posilňovni šliape mladá žena, za hodinu prečíta celé noviny rozprestreté pred ňou na paneli. Zo šatne vyjde v šatách a lodičkách, športovú tašku hodí na zadné sedadlo auta.
Na sedadlách a v kufroch áut vozia páni v oblekoch a dámy v kostýmoch rakety na squash, tepláky a značkové tenisky, kolieskové korčule. Po práci odstavia autá pred telocvičňami alebo pri hrádzi a z ambicióznych zamestnancov sú športovci.
Hitom posledných rokov sú kolieskové, jednoradové in-line korčule. Trávnaté brehy riek sa menia na vyasfaltované cestičky pre bicykle a korčuliarov. Je ich stále viac, cez týždeň a najmä cez víkendy. Preháňajú sa po hrádzi v Bratislave, Piešťanoch, Senci, Košiciach, okolo priehrady nad Žilinou, pri rieke v Prešove, alebo po odstavených cestách miest.
Pozorovanie in-line korčuliarov je kompletnou správou o športovaní ako o životnom štýle. Nie sú to len plynulé pohyby nohami do strán, in-line je móda, prehliadka doplnkov, ukážka vývoja technológií, ekonomický ukazovateľ blahobytu istých vrstiev spoločnosti, chudnutie, nadväzovanie vzťahov.
Strávili sme týždeň na hrádzi v hlavnom meste. Korčuliari a cyklisti tu nie sú jediní, čo túžia stať sa súčasťou športu ako životného štýlu.
Pondelok
Osem hodín ráno, petržalská hrádza. Dlhá cesta popri hrádzi, brániacej povodniam na Dunaji, sa pred pár rokmi zmenila na cyklotrasu z Bratislavy až do Gabčíkova. Ešte pred piatimi rokmi míňalo zopár cyklistov na asfaltovej ceste osamelý biely príves, v ktorom čapovali pivo. Dnes, počas sezóny, sa popri množstve stále pribúdajúcich bufetov denne premelú tisíce cyklistov a korčuliarov.
Ráno tu nie je nebezpečne, po ceste sa na starých bicykloch motá len pár rybárov. K odparkovaným autám sa pomaly vracajú korčuliari. Nie je ich veľa, niektorí sa už poznajú, a keď sa míňajú, kývnu si. Mladí ľudia, ktorí si udržiavajú kondíciu a pravidelne si idú pred prácou zakorčuľovať, a profesionálni športovci na rannom tréningu.
Utorok
O šiestej večer je na ceste plnšie. Po práci a po škole vyrazili ľudia na hrádzu. Distribútor in-line korčúľ a majiteľ jedného z najstarších korčuliarskych obchodov Ján Poláčik hovorí, že najviac korčúľ si kupujú ľudia vo veku 15 - 25 rokov. Tu však nie je problém vidieť korčuľovať sa päťdesiatročný manželský pár. Väčšina ľudí má na nohách kvalitné, drahé korčule. Riskovať rýchle tempo, aké na hrádzi vládne, na umelohmotných hrkálkach nikoho neláka.
Ako prvé sa na Slovensko začali v deväťdesiatych rokoch dovážať Rocesy, značka, o ktorej všade rozprával rocker Marián Greksa. Originál in-line korčúľ však patrí Rollerbladom, značke, ktorá sa v Amerike stala synonymom. Ján Poláčik ich objavil začiatkom deväťdesiatych rokov, keď chodil brigádovať do Nemecka. Tam už bolo korčuľovanie masovou záležitosťou, pre športujúcich ľudí vznikli špeciálne cesty popri komunikáciách.
"V tomto máme hendikep, okrem hrádze tu nie sú chodníky na korčuľovanie, v malých mestách ani nehovorím," hovorí Poláčik, ktorý začal korčule predávať v roku 1998. Záujemcovia sa vozili po cestách v parku a po Petržalke, až kým nevznikla hrádza. "V menších mestách sa ľudia pýtajú, načo im budú korčule, či sa majú naháňať s deťmi okolo paneláka," hovorí.
Streda
Poobede fúka silný vietor, hrádza je ako vymretá. Korčuľovanie s vetrom v chrbte ide rýchlo, za pár minút miniete všetky bufety v okolí a zvládli by ste aj vzdialené Čunovo, keby vás nezbrzdil pohľad do vysilených tvárí korčuliarov bojujúcich proti vetru. Čas zvládnutia rovnakej trasy sa vo vetre zdvojnásobí.
Dnes sem prišli len športovci. Zdatný korčuliar s dobrými korčuľami dosiahne rýchlosť 35 - 40 kilometrov za hodinu. Priemerný rekreačný korčuliar vie ísť aj 28-kilometrovou rýchlosťou. Súčasné technológie dovoľujú ísť čoraz rýchlejšie, takže ochranné doplnky vrátane prilby, chráničov zápästia, lakťov a kolien by mali byť samozrejmosťou.
Za pár rokov existencie hrádze sa korčuliari zlepšili. Máloktorý začiatočník má odvahu učiť sa korčuľovať práve tam. V hustej a rýchlej premávke by mohol byť jeho pád otázkou prežitia.
Na hrádzi sa stali už aj smrteľné úrazy, väčšinou po zrážke cyklistu s korčuliarom. Bezpečnosť na petržalskej hrádzi je v kompetencii Mestskej polície, ale ako hovorí Katarína Szaboová zo Správy telovýchovných a rekreačných zariadení (STARZ), ktorá od minulého roku spravuje aj hrádzu, nemôžu nikoho nútiť, kadiaľ má ísť. Bezpečnosť je tu o dobrovoľnej disciplinovanosti, ktorú sa ešte len učíme.
Štvrtok
Kto sú ľudia športujúci na hrádzi? Mladí, ambiciózni manažéri a manažérky, ktorí na hrádzu chodia pravidelne, pre peknú postavu a rýchly relax. Kupujú si drahé značkové korčule a rovnako dobré oblečenie. Vodu si nosia so sebou v ruke založenej za chrbtom.
Žiaci a žiačky, čo majú po škole, chodia v hlúčikoch a obzerajú si ostatných. Výbava závisí od postavenia ich rodičov.
Atleticky vyšportovaní muži a ženy chodia rýchlo, osamote a najlepšie neskoro večer, keď je cesta takmer prázdna. Korčuliari totiž zaberajú pohybmi do strán oveľa viac miesta ako cyklisti.
Medzi korčuliarmi je viac žien ako mužov. Prevahu korčuľujúcich žien potvrdzuje aj Ján Poláčik, ktorý odhaduje pomer 60 % žien k40 % mužov. Brožúrky o in-line korčuľovaní uvádzajú niekoľko výhod tohto športu. Jednou z nich je zapojenie všetkých svalov do činnosti, ktorá škodí kĺbom o polovicu menej ako beh. Spálite pri nej rovnako veľa kalórií a presne tak ako beh povzbudí aj srdcovo-cievny obeh. Najviac formuje práve svaly na bokoch, stehnách a predkolení.
Ženám, ale aj mužom, ktorí sa rozhodli využiť korčuľovanie na schudnutie, sa zračí v očiach odhodlanie. Ľudia s nadváhou sa prestali hanbiť vychádzať na športoviská. Športovanie nie je podávanie špičkových výkonov, šport sa stal prostriedkom zdravého životného štýlu, ku ktorému podľa časopisov patrí ešte zdravé jedlo, pozitívne myslenie a kariéra, a to všetko zvládané s ľahkosťou.
Piatok
Ráno sa na ceste zdravia tí istí korčuliari. Z blízkej jazdiarne prebehli cez cestu kone, dievča v sedle píše do mobilu esemesku, v súlade s postupujúcimi technológiami.
Prví bufetári otvárajú okienka. Pomaly na každej križovatke hrádze a príjazdovej cesty stojí jeden bufet. Pri Rusovskom jazere hneď dva vedľa seba, je to méta väčšiny rekreačných korčuliarov.
Katarína Szaboová zo STARZ hovorí, že odvtedy, čo vynovili cestu pre bicykle, vedúcu paralelne pod hrádzou, presviedčajú podnikateľov, aby nové bufety stavali pri novej cykloceste. Inak cyklisti nezídu nižšie a kolízií s korčuliarmi neubudne.
"Snažíme sa korčuliarov oddeľovať od cyklistov a chodcov budovaním a opravou ďalších ciest, ktoré vedú popri hrádzi. Koncom júna by mala byť hotová cesta od čističky odpadových vôd až do Čunova," hovorí inžinierka. Podľa jej informácií by korčuliari na cestu, ktorá je spravovaná ako cyklotrasa, nemali mať vôbec prístup, ale tomu sa nevyhneme, dodáva. Delenie cyklistov a korčuliarov je dobrovoľné, vo veľkej miere závisí od bufetov.
Sobota
Najväčšiu skupinu návštevníkov hrádze tvoria novodobí konzumenti. Cez víkend je od rána na cykloceste živý ruch. Pred obedom, keď slnko najviac praží, bufetári rozkladajú pred stánkom oheň. Poobede buble v kotle hotový guláš.
Ďalšia oddychová zastávka má svojich skalných štamgastov aj z neďalekých panelákov. Počas hokejových majstrovstiev vymenili aktívny šport za aktívne sledovanie športu na veľkej obrazovke.
Najpopulárnejšie sú rusovské bufety, miesto spoločenských stretnutí a nadväzovania nových kontaktov. Korčuliarka Petra otvorene hovorí, že hrádza je pre ňu príležitosťou na zoznámenia. Nohy vyložené na stoličke, pred sebou nápoj, hodnotí okolo letiacich športovcov: štýl, výzor, značky.
Ľudia sa do miesta socializácie dopravujú ako vedia. Tí, ktorí nemajú korčule, ani len bicykel Soby 20 alebo kolobežku, kráčajú vedľa cesty peši po tráve. Na hrádzi sa cez víkend dá vidieť kadekto na kadečom: malé bicykle na skákanie po prekážkach, cyklisti s vozíkmi, kde ťahajú stany, spacie vaky a deti, elektrické autíčka a miniatúrne motorky, ktoré zostrojili synom otcovia, invalidný vozík, korčuľujúci rodičia s kočíkmi, ktorých kolieska musia mať asi dobré ložiská. Dovozca korčúľ si jeden taký kočík kúpil. Výrobca nedáva záruku na korčuľovanie s ním, ale ak sa kočík volá Skater (korčuliar), o niečom to napovedá.
Ak by sme nespomenuli motorkárov a mužov na džípoch, pohyb na hrádzi by nebol kompletný. Pred rusovským bufetom parkujú drahé autá, z ktorých vystupujú muži niekedy ešte v kravatách. Tie idú okamžite z krku dolu, sprevádzané pohľadmi sorty korčuliarok, ktoré na hrádzu chodia zásadne v plavkách.
Na hrádzi sa objavil televízny štáb, kameraman robí pár záberov. Šoféri z drahých áut to komentujú: "Asi zase bude správa, že sem chodíme napriek zákazom," smejú sa.
Keď inžinierka Szaboová hovorí o stále vyvalených značkách zakazujúcich vstup na hrádzu, povie len: "Oni nemajú radi nejaké zákazy."
Nedeľa
Na Západe najväčší boom in-line korčuľovania už trochu opadol a teraz prechádza do trendu športu pre menší okruh ľudí. Pred pár rokmi si ľudia kupovali korčule ako módnu vec, a použili ich len párkrát. Teraz sa pozornosť presúva do kvalitnejších technológií a materiálov pre ozajstných fanúšikov korčuľovania, ktorí ho berú ako alternatívu bicyklovania a behu. "Na Slovensku je vývoj posunutý, posledné tri roky je predaj korčúľ stabilizovaný," hovorí Ján Poláčik. "Ak by som mal odhadnúť, koľko korčúľ sa ročne predá na Slovensku, musel by som vedieť, koľko ľudí si kúpi neznačkové, lacné korčule. Značkových sa predá ročne tak 15 - 20-tisíc."
Na petržalskej hrádzi, ale určite aj okolo Sĺňavy, Senca či vMartine, je veľa takých, čo si korčule kúpili v rámci trendu. Po opadnutí vlny prenechajú in-line profesionálom alebo extrémnym športovcom jazdiacim tzv. agresívny štýl.
Hrádza je špecifická stavba proti povodniam, nie je miestom vybudovaným na šport. Dráhy na korčuľovanie len pre zdravie národa nikto nevybuduje, peniaze chýbajú na iné komunikácie. Presun k inému masovému športu sa neudeje minimálne dovtedy, kým nebudú miesta, kde by sa dal robiť.
|
Prvé kolieskové korčule si poskladali bratia, kanadskí hokejisti, ktorí túžili trénovať aj v lete. Patentovaný výrobok dostal názov Rollerblade a dodnes má 300 patentov na in-line korčule. Sériovo sa začali vyrábať v roku 1980. Ktovie prečo, ale ich propagačný materiál zdôrazňuje, že v tom roku umrel John Lennon. o o o Koncom osemdesiatych rokov odkúpila patent na výrobu Rollerbladov talianska značka Benetton a definitívne pritiahla in-line korčuľovanie do Európy. V západných krajinách prispôsobili novému masovému športu ulice miest alebo parkov. Nedávno napríklad aj v Prahe vybudovali špeciálnu dvojprúdovú dráhu v parku na Letenskej pláni. Na Slovensku sa ľudia korčuľujú, kde sa dá. Väčšinou na hrádzach a po sídliskách. o o o V roku 1992 táto značka vyrobila prvé korčule anatómiou určené ženám. Predaj jasne ukazuje, že u nás si kupujú korčule viac ženy ako muži. Zrejme aj viac športujú a hýbu sa. Zdôrazňovanie krásneho tela v ženských časopisoch má teda pomedzi všetky zápory aj jeden klad - ženy sa prebrali k aktívnemu životu skôr než muži a dá sa predpokladať, že sa to prejaví na zdraví. o o o V roku 2005 bude hitom korčuliarskej sezóny model korčúľ, ktoré majú kolieska s priemerom 100 milimetrov. Ak vezmeme do úvahy, že bežné korčule dnes majú kolieska maximálne 80 mm, je jasné, že pôjde o výrobok určený pre zdatných rýchlokorčuliarov, ktorí na dráhach šprintujú a ich štýl je oproti rekreačným korčuliarom omnoho vypracovanejší. |
Po generácii hippies prišli športovciAko kúpiť najrýchlejšie korčule?
Celosvetovo sa najviac predávajú korčule Rollerblade. Hneď po nich nasledujú K 2 a Salomon. Sieť predajní Interšport má vlastnú rozšírenú značku Crazy Creek. Masovo sa však predávajú lacné korčule, ktoré nie sú značkové. Vznikajú vyskladaním podľa vzoru značkových korčúľ, často je to však len preberanie formy bez technológie.
Najdôležitejším faktorom pre rýchlosť korčúľ je materiál na kolieska, priemer kolieska a jeho profil - či je viac špicatý, alebo okrúhly. Koeficient ložísk ABEC, ktorému prikladajú výrobcovia aj spotrebitelia veľkú dôležitosť, na rýchlosti zaváži len asi 3 %. Už len spôsob, akým sa mažú ložiská, viac vplýva na ich rýchlosť.
S novými technológiami a vyššou rýchlosťou sa korčuľovanie stáva nebezpečným športom, preto treba nosiť chrániče a helmu. Je zbytočné, až nebezpečné kupovať si najdrahšie korčule len preto, že na to človek má. Najdrahšie sú väčšinou špeciálne in-line, určené pokročilým korčuliarom s dobrou kondíciou. Najlacnejšie základné značkové korčule stoja okolo 4200 - 4900 korún.
Predajca korčúľ odporúča ľuďom vyberať si značku a typ podľa toho, ako sedia na nohe. Najdôležitejšie je pohodlie v papuči vnútri korčule. Stane sa vraj, že niektoré lacnejšie výrobky v obchode dobre držia na nohe, ale v teréne už nestačia. Predajca hovorí, že v tomto prípade je značka zárukou kvality.
|
Prišiel aj na Slovensko trend západných krajín, kde ľudia športujú dobrovoľne pre zdravie? |
Masovými športmi už nie sú beh ani tenis
Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ
