Slovenskí obchodníci chcú opäť zaviesť pravidlá na výstavbu super- a hypermarketov, to znamená obmedziť ich nekontrolovateľnú expanziu. Výrobcovia chcú zase obchodným reťazcom nadiktovať povinnosť predávať tri štvrtiny sortimentu z domácich zdrojov. Takto sa chcú po roku obe skupiny znova pokúsiť o presadenie raz už zamietnutého zákona o reťazcoch, ale nevedia nájsť spoločnú reč.
„Prečo okolo Viedne neexistuje toľko hypermarketov, koľko dnes máme v Bratislave, Košiciach alebo v Žiline? Pretože v Rakúsku aj inde existujú akési pravidlá pre obchod, čím chránia domácich malých a stredných podnikateľov,“ hovorí prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak.
Podľa odborníčky vo sfére obchodu Marty Černej hypermarkety netreba regulovať zákonom, ak bude konkurencia priveľká, zlikviduje sa navzájom. „Ale treba, aby v ich vedení bol niekto so znalosťami miestnych pomerov.“ Výrobcov podľa nej netreba chrániť už vôbec: „Výrobca sa len vtedy stane dobrým, ak sa musí udržať na trhu.“
Takmer všetky reťazce majú centrály a nákupné oddelenia v Prahe. „Tým, že začali pôsobiť najprv v Čechách, odskúšali si tamojších výrobcov,“ hovorí Konštiak. „Každý dodávateľ na Slovensku je pre nich nový, je to určité riziko, preto uprednostňujú českých. V niektorých hypermarketoch sa predáva napríklad len česká múka. Iste, je to aj otázka ceny a aj naši výrobcovia sa musia zamyslieť.“
Jeho slová o ťažkom prenikaní do hypermarketov potvrdzujú i mnohí slovenskí výhradní dovozcovia zahraničného tovaru. „Reťazec s centrálou v Čechách si u nás založí eseročku, cez ňu dováža na Slovensko výrobky a vydáva ich za domáce,“ hovorí jeden z obchodníkov.
Rok 2001 pocítil slovenský obchod ako rok tvrdých vplyvov. Domáci veľkoobchod upadá, maloobchod rastie len málo - už tretí rok mu klesajú reálne tržby. (ru)
