Nováčikovia si nič podobné nedovolia, dennodenne ich preskúšavajú a vlastne sa boja. Pre „staré pasty“ však predpisy neexistujú.
„Natiahol pištoľ a oprel mi ju o brucho. Zakričal niečo ako - pošta, posielam žalúdok na stenu a sprosto sa smial. Potom vložil pištoľ naspäť do puzdra,“ silene sa pousmial vojak. „Nikdy nevieš, komu … v bedni a odpáli ťa. Možno nie dnes. Počká si na strážnu službu.“
Tak nejako sa to stalo aj približne pred siedmimi rokmi v izbe protitankovej batérie. Chvíľu pili (2,2 promile), potom si vojak sadol na posteľ, priložil pištoľ k spánku svojho priateľa a povedal: „Neboj sa, ja si svoju pištoľ poznám.“ Vzápätí zaznel výstrel. Mŕtvy chlap spadol na zem a vojenský súd odsúdil M. P. za vraždu. Neskôr rozsudok najvyšší súd prekvalifikoval na ublíženie na zdraví. Trest - štyri a pol roka.
Najčastejším dôvodom zranení so zbraňou v službe je zábava a snaha vyzerať ako filmoví hrdinovia. Aj M. P. sa bavil tak, že nabíjal pištoľ, mieril na ľudí okolo a mykal záverom tak, aby mu z nej efektne skákali nevystrelené náboje.
„Videl som, ako sa hrali, kto skôr vytiahne pištoľ z puzdra. Stoja naširoko, zatvoria oči a ťahajú. Namieria a povedia beng, beng, beng, herci. Keby mali revolver, určite hrajú ruskú ruletu,“ bez záujmu tvrdí vojak pri dopitom pive. Na otázku, čo na to ostatní, na odchode konštatoval: „Nebol si na vojne. Postav sa pred ožratého s ostrými.“
