BRATISLAVA - Dvaja sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí sa pred dvadsiatimi rokmi vyslovili za odsúdenie kňaza Jozefa Labudu a študentky Emílie Kesegovej, dodnes pôsobia na Najvyššom súde. Sú nimi dnešný predseda trestného kolégia Harald Stiffel a predseda senátu trestného kolégia Emil Bdžoch.
Obidvaja potvrdili, že sa vtedy k tomuto prípadu vyjadrovali. Jozef Labuda bol za slúženie omše pre mladých odsúdený na jeden a pol roka väzenia.
Emil Bdžoch sa včera odmietol o prípade rozprávať. „Nebudem o tom hovoriť,“ povedal, ale dodal, že obvinených neodsúdil.
Stiffel a Bdžoch nerozhodovali priamo v procese s obžalovanými. Vyslovili len právny názor, ktorým sa podľa zákona mal riadiť nižší súd, teda Krajský súd v Banskej Bystrici, kde sa proces konal. Ich právny názor jednoznačne hovoril, že obžalovaní sú vinní, teda že marili cirkevný dohľad.
Redakcii SME sa podarilo získať dokument, podľa ktorého Najvyšší súd 18. augusta 1981 vyslovil právny názor, že „obaja obžalovaní spáchali trestnú činnosť tak, ako je to uvedené v obžalobe“. Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pod vedením Ľubomíra Samuela sa ním neriadil a Labudu oslobodil. Neskôr však iný súd Labudu a Kesegovú odsúdil.
Harald Stiffel, v tom čase nestranník, dnes tvrdí, že senát pod vedením šéfa straníckej organizácie Antona Hambálka a za účasti ďalšieho sudcu Najvyššieho súdu Emila Bdžocha rozhodoval na podnet Generálnej prokuratúry, ktorá podala sťažnosť pre porušenie zákona. Hambálkov senát údajne len vrátil vec Okresnému súdu v Rimavskej Sobote, ale nekonštatoval, že obžalovaní - kňaz Jozef Labuda a študentka Emília Kesegová - porušili zákon.
„Už si to dobre nepamätám, museli by sme pozrieť do spisu. Nemôžem to vylúčiť ani potvrdiť,“ povedal Stiffel.
Podľa našich informácií Štátna bezpečnosť chcela najprv stíhať Labudu a Kesegovú za protištátnu činnosť. Keďže sa im nič podobné nepodarilo dokázať, obvinili ich za marenie cirkevného dohľadu. „Bolo to celé nezmysel,“ povedal včera Stiffel. Zároveň poprel, že by banskobystrického sudcu tlačil do nejakého rozsudku.
Sudca Najvyššieho súdu je podľa nášho právneho poriadku prakticky neodvolateľný. Aby bola zabezpečená nezávislosť sudcov od štátnej moci, sú sudcovia vymenovaní na doživotie. Aj funkcia sudcu Najvyššieho súdu je doživotná.
Sudca Najvyššieho súdu môže byť odvolaný Národnou radou na základe návrhu predsedu Najvyššieho súdu len v prípade, ak tak rozhodol disciplinárny súd. Za to, že sudca meritórne rozhodol v nejakej veci, sa voči nemu disciplinárne konanie nemôže začať. V súčasnosti máme 82 sudcov Najvyššieho súdu. (wm, mar)
