Jedným z rozdielov starého a nového zákona je to, že kým podľa toho starého štátny orgán má právo uplatniť regresný nárok voči zodpovednému pracovníkovi, od 1. júla je to jeho povinnosť.
Právnik Ľubomír Bugáň z Úradu pre štátnu službu vysvetľuje, že ak štátny zamestnanec spôsobí škodu z nedbanlivosti (napr. vydá nezákonné rozhodnutie z dôvodu hrubej neznalosti právnych predpisov, ktoré by mal ovládať), zamestnávateľ od neho požaduje náhradu, ktorá "nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku" pred tým, ako škodu spôsobil. Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny takto určenej náhrady, služobný úrad môže upustiť od vymáhania jej zvyšku.
Ak štátny zamestnanec spôsobí škodu úmyselne (napr. keď vedome vydá nezákonné rozhodnutie, ktorým niekomu spôsobí škodu), trojmesačný platový limit sa podľa Bugáňa neuplatní, "štátny zamestnanec hradí škodu v celom rozsahu". V tomto prípade zamestnancovi časť náhrady nemožno odpustiť.
Aj sudcovia môžu platiť za zlé rozhodnutia
Po 1. júli sa aj sudcom môže stať, že budú musieť v plnej výške platiť štátu za škodu, ktorú spôsobili nezákonným rozhodnutím alebo prieťahmi v súdnom konaní.
Ak občanovi vznikla škoda v súvislosti s nezákonným rozhodnutím súdu, môže si takúto škodu nárokovať na ministerstve spravodlivosti a ak ju ministerstvo uhradí, bude si ju následne uplatňovať u konkrétneho sudcu.
Nestačí, aby súd vydal na prvom stupni rozsudok, s ktorým je občan nespokojný. Stále má možnosť odvolania a použitia mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorých úlohou je odstrániť prípadné nezákonné rozhodnutia na nižších stupňoch systému.
V momente, ako má občan v rukách rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, musí vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s ministerstvom spravodlivosti.
Toto predbežné prerokovanie nároku sa začína na základe žiadosti poškodeného občana a od jej podania plynie lehota 6 mesiacov. V rámci nej má dôjsť medzi občanom a štátom k dohode. Ak sa tak nestane a štát neuzná celý nárok alebo jeho časť, je na rade žaloba na súd.
Tá nesmeruje konkrétnemu orgánu alebo sudcovi, ale na Slovenskú republiku. Miestne príslušný na jej podanie je súd, v ktorého obvode malo dôjsť k spôsobeniu škody.
Ak je občan úspešný, škodu mu preplatí štát v zastúpení ministerstvom spravodlivosti a ministerstvo si ju následne začne vymáhať od zodpovedného sudcu.
V prípade sudcov vznikne štátu nárok na náhradu škody voči nim až po právoplatnom rozhodnutí disciplinárneho senátu. Tento senát musí potvrdiť, že sa sudca v danej veci dopustil prieťahov alebo vydal svojvoľné rozhodnutie, ktoré zjavne nemá oporu v našom právnom poriadku.
Za notárov bude platiť štát, peniaze od nich bude vymáhať
Za škodu pri výkone svojej funkcie sú a aj naďalej budú zodpovedať aj notári a exekútori.
Notári môžu napríklad spisovať a overovať listiny. Na exekútorov zasa štát preniesol vykonávanie súdnych rozhodnutí.
Notári a exekútori v plnej výške zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobia. Pri snahe dosiahnuť náhradu škody sa v tomto prípade bude potrebné obracať na ministerstvo spravodlivosti To si následne musí peniaze vymáhať od konkrétneho notára alebo exekútora.
"Je to štandardná úprava v únii, tomuto sa prispôsobuje aj náš právny poriadok," hovorí viceprezident Notárskej komory Karol Kovács. Tvrdí, že sa tým zvýši tlak na kvalitu výkonu notárskeho povolania, výhrady však nemá. Takýto postup občanom garantuje, že ak dôjde ku chybe, môžu sa domôcť svojich práv.
Už v minulosti mohli občania uplatňovať náhradu škody, ktorú im notár alebo exekútor spôsobili. Podľa Kovácsa to teraz budú mať uľahčené. Občan sa už obráti priamo na štát - ministerstvo spravodlivosti. "Nemusí sa naťahovať s konkrétnym notárom, ale uplatní zodpovednosť štátu, ktorý ju posúdi a v konečnom dôsledku ju nakoniec aj tak ponesie notár," vraví Kovács.
Tvrdí, že prípady, keď si ľudia u notárov uplatňovali náhradu škody, sa za 11 rokov činnosti komory dajú zrátať "na prstoch jednej ruky".
Zdroje:
- Zákon 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
- Dlugošová, Z. (2000): Poškodil vás štát? Možnosti náhrady škody spôsobenej štátnymi orgánmi. Centrum pre podporu miestneho aktivizmu.
- Zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
- Štátna služba 1/2004, rubrika Listáreň. Vestník Úradu pre štátnu službu.
- Pirošík, V. (2004): Nová právna úprava zodpovednosti za škodu. Transparency International Slovensko.
- Verejná správa na Slovensku (základná charakteristika). www.vlada.gov.sk/decentralizacia
