Zákonom sa štátu i samospráve prisudzuje zodpovednosť za nezákonné rozhodnutia či prieťahy v konaní.

Pravdepodobne najväčšie problémy zákon narobí správam katastra. Hlavne v regióne Bratislavy je problém s nedostatkom zamestnancov, pre ktorý úrady nestíhajú v zákonných lehotách. "Ak tu ten zákon bude, zamestnanci asi odídu, lebo si povedia: Ja nevládzem robiť toľko, koľko je tu predpísané," predpokladá Matej Bada z úradu katastra. Na niektorých úradoch je podľa neho zjavné, že ľudia fyzicky nemôžu zvládnuť viac. Môžu za to aj nekvalitné podania od občanov. "Sedemdesiat percent listín, ktoré prídu, sú chybové," tvrdí Bada.

Vážne výhrady majú voči zákonu sudcovia. Aj od nich zaznievajú hlasy, že sa niektorí budú báť rozhodovať v kauzách, v ktorých pôjde o stámiliónové sumy. "Zákon postavil sudcov do pozície, že hoci ich rozhodnutia sú rozhodnutiami štátu, v konečnom dôsledku sa zákon na sudcov pozerá ako na súkromné osoby," uvádza sa v stanovisku Združenia sudcov Slovenska.

Podľa medzinárodných dokumentov vraj môže štát sudcu zaviazať preplatiť iba časť škody, ktorú spôsobil. U nás to bude aj plná suma. Sudca sa pritom nebude môcť brániť na riadnom občianskoprávnom konaní. Jeho účastníkom bude iba ministerstvo a poškodený občan.

Naopak, Združenie miest a obcí Slovenska vraj v zákone nevidí sporné ustanovenia, ktoré by mohli viesť k jeho nevykonateľnosti alebo neriešiteľným situáciám v praxi.

Peniaze na náhradu škody musí zabezpečiť každý rezort zvlášť. Hovorca ministerstva financií Peter Papanek tvrdí, že rezorty by pre takéto prípady mali mať vyčlenené vlastné rezervy. Vo výnimočných prípadoch môže pomôcť štát, ktorý na to má vyčlenenú rezervu 300 miliónov korún.