Václav Klaus opäť pevne drží kormidlo. FOTO - ČTK
Václav Klaus prežíva opäť svoju hviezdnu chvíľu: v inak skôr formálnej prezidentskej funkcii sa v čase vládnej krízy ocitla v jeho rukách reálna moc. Nie je veľa dôvodov pochybovať, že si zostavovanie vlády poriadne vychutná. Aj v Česku je zvykom, aby prezident zostavením novej vlády poveril lídra najsilnejšej parlamentnej strany, ústava ho však k ničomu takému nezaväzuje.
Klausov predchodca na Hrade Václav Havel túto zásadu porušil napríklad pri zostavovaní Tošovského úradníckej vlády. Klausa tým vtedy veľmi nahneval, predsedom najsilnejšej ODS bol totiž práve on. Možno teraz rád ukáže, že je iný ako jeho nemilovaný predchodca.
Klaus však zatiaľ oznámil len to, že začne rokovania o novej vláde až po dnešnej oficiálnej demisii premiéra Vladimíra Špidlu. Povedal tiež, že bude rokovať s rozhodujúcimi politickými silami: ČSSD, ODS a KDU-ČSL. Komunistov ani vládnu US-DEU (vznikla odštiepením od Klausovej ODS) neprizval.
Všetky strany tak formálne musia vyčkávať na prezidentovo rozhodnutie. "Prvý krok je prezident republiky, druhý krok je hľadanie politického pôdorysu, bod tri je programové vyhlásenie vlády," vyhlásil včera nový šéf ČSSD Stanislav Gross. Ten je asi jediný, kto má v súčasnej situácii aspoň nejakú šancu vládu zostaviť, a je veľmi pravdepodobné, že ho prezident zostavením vlády poverí. V komplikovanej situácii si však ničím nemôže byť istý ani Gross.
Možno aj preto je teraz mimoriadne opatrný, odkladá otvorené rokovania s ostatnými stranami rovnako, ako je vyhýbavý pri osvetľovaní svojich predstáv o programe prípadnej vlády. Pre Grossa to má tú nevýhodu, že vyzerá ako človek, ktorý nevie, čo vlastne chce, a pred dôležitými rokovaniami to jeho pozíciu iba oslabuje.
Klaus rád prekvapuje. Môže sa napríklad prikloniť k svoje bývalej strane ODS požadujúcej predčasné voľby. Najrýchlejšiu cestu k nim by zaistil navrhovaný ústavný zákon o skrátení volebného obdobia snemovne, ale tento návrh ODS takmer určite neprejde hornou komorou českého parlamentu Senátom. Inak zostáva len obvyklá cesta, pri ktorej by bola snemovňa rozpustená potom, keď trikrát nedala vláde dôveru. Prezident môže mať pokušenie zostavením vlády poveriť ľudí, ktorí majú na zostavenie vlády ešte menšie šance ako Gross, a tým celý proces urýchliť.
Grossove možnosti - veľa ich nemá
pokračovanie koalície ČSSD, KDU-ČSL, US-DEU (70 + 21 + 10 = 101)
Je prakticky nemožná, hoci tieto tri strany včera deklarovali, že sa krízu budú snažiť riešiť spoločne. Ľavičiari v ČSSD spoluprácu s liberálmi odmietajú, kladú im za vinu reformy, pre ktoré podľa nich ČSSD stráca voličov. US-DEU navyše opustia dvaja poslanci, takže nebude schopná zabezpečiť parlamentnú väčšinu,
menšinová vláda ČSSD a KDU-ČSL, podporovaná US-DEU (70 + 21 + 10 = 101)
Gross preferuje túto možnosť, US-DEU však nemá dôvod podporovať vládu, do ktorej nepustia jej ministrov. Aj keby chcela, opäť platí, že nemá dosť poslancov,
menšinová vláda ČSSD a KDU-ČSL s tichou podporou komunistov (70 + 21 + 41 = 122)
ľudovci odmietajú účasť na vláde závislej od podpory komunistov. Inštinkt ľudovcov, ktorý velí udržať sa pri moci, by však mohol viesť ku kompromisu,
menšinová vláda ČSSD a KDU-ČSL tolerovaná ODS (70 + 21 + 57 = 148)
ODS tvrdí, že nechá žiť len takú vládu, ktorá v krátkom čase dovedie krajinu k predčasným voľbám. Niektorí jej predstavitelia nevylučujú tolerovanie akejsi dočasnej úradníckej vlády zameranej na presadzovanie reforiem,
vláda ČSSD a komunistov alebo menšinová vláda ČSSD podporovaná komunistami (70 + 41 = 111)
technicky najstabilnejšie riešenie, komunisti spoluprácu ponúkli a ľavičiari v ČSSD takúto formu vlády požadujú už dlho. Bol by to prielom, ortodoxní komunisti by sa dostali z karantény a opäť by sa podieľali na riadení krajiny. Gross by však riskoval ďalšiu kariéru a parlamentnú väčšinu by mohla ohroziť vzbura proreformnej časti ČSSD.
(V zátvorke uvádzame predpokladaný počet poslancov v 200-člennej dolnej komore českého parlamentu.) (pm)
