Barroso získal jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov, lídri preto o jeho vymenovaní nehlasovali, hoci platná zmluva z Nice umožňuje vybrať nového šéfa eurokomisie kvalifikovanou väčšinou.
Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pri príchode na mimoriadny summit únie novinárom povedal, že ide o dobrú voľbu pre Európu, a ocenil, že Barroso dobre rozumie problémom nových, menších a chudobnejších krajín.
Portugalský premiér José Barroso včera prijal ponuku stať sa predsedom Európskej komisie. S oficiálnym oznámením čakal z obavy z vládnej krízy v Portugalsku, kde okamžite vzbĺkli spory o tom, kto ho vystrieda v úrade premiéra. Boj o nástupníctvo prepukol aj v jeho Sociálnodemokratickej strane, ktorá v Portugalsku patrí k stredopravicovým stranám. Opoziční socialisti jednoznačne požadujú nové voľby.
Barroso, ktorý je dnes podpredsedom európskych ľudovcov, môže automaticky rátať s podporou tejto najsilnejšej frakcie v Európskom parlamente. Parlament bude 20. júla nového šéfa Európskej komisie schvaľovať. "José Manuel Durao Barroso je presvedčený Európan a to, že pochádza z jednej z malých krajín, je signálom, že veľké a malé členské krajiny majú rovnaké práva a šance," povedal pre SME šéf európskych ľudovcov Hans-Gert Pöttering. Nový šéf 25-člennej komisie sa úradu ujme 1. novembra.
Šéfovia štátov a vlád navrhli Španiela Javiera Solanu za budúceho prvého ministra zahraničných vecí únie. Úrad vznikne koncom roku 2006, keď vstúpi do platnosti európska ústava.
Barroso je kompromisný kandidát, ku ktorému sa dospelo po intenzívnych vyjednávaniach medzi 25 členskými krajinami.
Bude prvým Portugalcom na čele komisie a druhým predsedom, ktorý nepochádza z jednej zo šiestich zakladajúcich krajín únie.
Výmenou za podporu Barrosa údajne Nemecko a Francúzsko žiadajú posty vplyvných ekonomických komisárov. Napísal to britský denník Financial Times. Pripomenul, že výber Barrosa, ktorý podporoval vojnu v Iraku a presadzuje liberálnu ekonomickú politiku, je víťazstvo pre krajiny, ako je Británia, Taliansko či Poľsko. (čtk, mim)
