Podobne ako Transpetrol považujú aj Česi odbyt ropy za hlavný problém. Žiadny z ich odberateľov, ktorými sú rafinérske spoločnosti, dopyt po kaspickej rope zatiaľ nepotvrdil.
Na rozdiel od slovenského úseku ropovodu, ktorý by si v prípade rozhodnutia o preprave kaspickej ropy podľa Traspetrolu vyžadoval dodatočné investície za 65 miliónov dolárov, česká časť ropovodu je už na viacero druhov ropy prispôsobená. Na to, aby ním prúdila aj iná ako ruská ropa, postačuje aj kapacitne.
"Mero už riadiaci systém umožňujúci prepravu niekoľkých druhov ropy má. Presné hustomery sú nainštalované po celej trase, nepotrebujeme postaviť ani nové nádrže alebo potrubia. Špeciálne úpravy nepotrebujú ani prečerpávacie stanice," hovorí Václav Franc, riaditeľ spoločnosti Mero. Slovenský Transpetrol podobné investície zanedbal.
Obaja prevádzkovatelia ropovodu sa však zhodujú na tom, že takáto investícia je návratná len vtedy, ak je dlhodobo zaručený objem prepravovanej ropy. "Vzhľadom na to, že české rafinérie sú schopné spracovať asi 2,5 milióna ton kaspickej ropy ročne, mohol by byť tento projekt rentabilný len pri veľkom zvýšení prepravných taríf. Potom by však už nebol konkurencie schopný v porovnaní napríklad s trasou cez taliansky Terst," zdôvodnil pochybnosti o kaspickej rope Franc.
Hoci je odbyt najmä vecou dodávateľa ropy, teda ťažobných spoločností v Kazachstane a Azerbajdžane, Transpetrol ani Mero o veľkých potenciálnych odberateľoch nevedia. "Nemecké rafinérie v oblasti Ingolstadtu aj Karlsruhe majú trvalo záujem predovšetkým o lacnejšiu ruskú ropu. Dostatočne veľkých a stabilných odberateľov kaspickej ropy nepoznáme," hovorí Franc.
Na európske trhy chce kaspickú ropu dostať americká firma ChevronTexaco, ktorá ľahkú ropu v Kazachstane ťaží. Na tento účel mal slúžiť už postavený, ale zatiaľ nevyužitý ukrajinský ropovod Odesa-Brody. V západoukrajinskom meste Brody sa mal napájať na systém ropovodu Družba, ktorý smeruje na Slovensko. Alternovať by malo napojenie z Brodov do Poľska, ktoré sa už stavia aj vďaka európskym peniazom.
Pokusná prevádzka prepraviť prvých dvadsaťtisíc ton kaspickej ropy cez ropovod Družba do českej rafinérie v Kralupách stroskotala na odmietavom postoji ruskej spoločnosti Transnefť a sčasti aj slovenského Transpetrolu, ktorý je v rukách ruského Jukosu. Transnefť je vlastníkom ropovodu Družba na ruskej a ukrajinskej strane a svoj systém vytrvalo odmieta uvoľniť pre kaspickú ropu. Transpetrol však minulý týždeň ustúpil tlaku slovenskej a ukrajinskej vlády a prisľúbil, že pokusnú prevádzku po dohode s Transnefťom umožní.
