Slovensko si po vstupe do Európskej únie a NATO našlo novú úlohu - chce byť akýmsi prostredníkom medzi Západom a Ukrajinou. "Keď sa stretnem s britským premiérom Blairom či americkým prezidentom Bushom a rozprávame sa o medzinárodnej politike, všetci sa ma pýtajú na Ukrajinu," povedal premiér po skončení rokovania NATO - Ukrajina. V najbližšom čase očakáva "výrazne zvýšenú diplomatickú aktivitu".
Dzurinda, podobne ako ostatní lídri, Kučmovi vo včerajšom prejave jasne naznačil, že Ukrajina musí spustiť demokratické reformy a zabezpečiť slobodné voľby. Ako sám tvrdí, Slovensko "chce byť korektným hlasom Ukrajiny v euroatlantických štruktúrach", takže nechce zahmlievať problémy.
Prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa s Kučmom stretol niekoľko hodín predtým, s ním hovoril úplne iným jazykom. "Chceli sme nadviazať na tradíciu dobrých vzťahov, ktoré začal už prezident Rudolf Schuster," povedal Marián Bednár z prezidentskej kancelárie. Schuster bol často kritizovaný za svoj príliš srdečný vzťah s Kučmom. Ani jeho nástupca Gašparovič sa pred Kučmom nezmienil o ľudských právach alebo demokratizácii.
Práve tieto témy boli pritom na rokovaní NATO - Ukrajina kľúčové. "Lídri NATO zdôraznili predovšetkým zodpovednosť ukrajinského vedenia za posilnenie demokracie, vlády zákona a slobody prejavu," povedal generálny tajomník aliancie Jaap de Hoop Scheffer. Aliancia zároveň žiada od Ukrajiny slobodné prezidentské voľby, ktoré sa konajú na jeseň.
Prezident Kučma už nekandiduje, v hre sú dvaja kandidáti - opozičný vodca bloku Naša Ukrajina Viktor Juščenko a terajší premiér Viktor Janukovyč.
"Nové krajiny určite svojimi skúsenosťami môžu pomôcť," povedal SME hovorca aliancie James Appathurai. Analytik Alexander Duleba hovorí, že inú agendu ani nemôžeme mať. "Orientácia na Ukrajinu je prirodzená, vzhľadom na geografickú polohu, historické korene a jazykovú príbuznosť."
MICHAL FRIŠ
