Hneď pri vstupe do zámorskej profiligy získavajú mladí hokejisti hodnotenie. Známku, ktorá ich bude sprevádzať celou kariérou v NHL. Rebríček vytvorený na drafte však nie je zárukou kvality. Veď kto vie, ako sa bude dariť mladému talentu o päť - šesť rokov. Číslo, s ktorým je hráč do prestížnej súťaže uvedený, mu už prischne.

Najväčšie očakávania sprevádzajú jednotky. "Tá pozícia sa spája s veľkým tlakom. Od prvého muža na drafte všetci očakávajú, že vyhrá bodovanie súťaže, získa Stanley Cup a miesto v Sieni slávy," hovorí pre nhl.com Vincent Lecavalier, ktorý bol jednotkou draftu v roku 1998. "Priemerný hráč tu nemá žiadnu šancu, veď má byť hviezdou. Velikánom. Kto na to nie je pripravený, je istým kandidátom na psychiatrické liečenie," dodáva 24-ročný útočník. Vie, o čom hovorí. Do NHL ho uvádzali ako "hokejového Michaela Jordana". Po dvoch sľubných sezónach však prišla hlboká kríza. Fanúšikovia i odborníci ho zahrnuli kritikou, nedávali mu šance na úspech. No posledné dva roky mu vyšli na výbornú. Lecavalier je späť.

Nie vždy sú najvyššie draftovaní hráči tými najlepšími. Smolu mala v roku 1993 Ottawa Senators, keď siahla na kanoniera Alexandra Daigleho. V NHL Kanaďan nikdy nenaplnil sľubné predpoklady. Neprerazil ani Brian Lawton (1983), či český útočník Patrik Štefan, prvý výber Atlanty z roku 1999. Za päť sezón nedal Štefan v lige ani 50 gólov. Hrá v tieni Kovaľčuka i Heatleyho. "I pri dokonalej príprave, je výber mladých hráčov stále veľkým riskom," tvrdí manažér LA Kings Dave Taylor. Sám je príkladom nedocenenia. V 1975 ho Kings brali ako 210. hráča v poradí, teda nečakali od neho žiadne veľké činy. Ale za 17 rokov v lige sa stal rešpektovanou osobnosťou, odohral vyše 1100 zápasov a prekonal hranicu 1000 bodov. Méty, o ktorých snívajú nielen jednotky draftu. (sb)

Jednotky na drafte NHL za posledných sedem rokov