pot vytrvalcov dlažbu chýrnej starorímskej tepny Via Appia. Víťaza nepoznal sprvoti nikto, dnes je najväčšou legendou slávneho behu na 42 195 metrov. Volá sa Abebe Bikila (*7. 8. 1932 - Ý25. 10. 1973). Pochádzal z etiópskej horskej dedinky Moutu, v mladosti pásol kozy a ovce, v devätnástich sa stal členom gardy cisára Haile Selassieho.
Ak niekto Viu Appiu kropil potom, tak to bol Bikila. Pripomínal človeka, ktorý sa práve správne prebehol. V polovici trati mu začali prekážať maratónky, tak sa jednoducho vyzul. Bosého triumfátora po príchode domov ihneď slávnostne prijali v cisárskom paláci. Bol v ňom vždy vítaným hosťom.
Bikila bežal v Ríme tretí maratón. Vtedy si nikto nevšimol nezvyčajnú taktickú vyzretosť bežca. Dva kilometre pred cieľom, azda symbolicky pri obelisku Axum, ktorý Taliani ukoristili vo vojne v roku 1935 Habešu (vtedajší názov Etiópie). Úspech nebol zázrakom spadnutým z neba. Švéd s fínskymi koreňmi Onnie Niskanen štyri roky cieľavedome pripravoval bežcov z povestných dediniek Etiópskej vysočiny. Dnes sú práve oni, spolu s konkurentmi z kenskej strany pohoria, nedostižní.
Bikila vyhral i maratón na OH 1964 v Tokiu (35 dní po operácii slepého čreva!). V Mexiku 1968 si famózny bežec zlomil kostičku na chodidle, na 17. kilometri sa vzdal.
Bikilov osud patrí medzi najväčšie tragédie svetového športu. Päť mesiacov po mexických Hrách havaroval vo svojom Volkswagene. Našli ho pastieri. Podchladeného a ochrnutého. Zápasil s chorobou, snažil sa byť činný, na vozíku absolvoval viaceré lukostrelecké preteky. Bez behu bol stratený, zomrel v sedemdesiatom treťom.
