Narodený: 29. 10. 1970 vo Voorhoute
Hráčska kariéra: Ajax Amsterdam (1989 - 1999), Juventus Turín (1999 - 2001), Fulham (2001 -)
Reprezentácia Holandska: 88 zápasov.
So synom na rukách oblečeným v svetlomodrom drese s menovkou Van der Sar si ešte na trávniku vychutnával predposledný okamih štvrťfinálového zápasu - strelu Olofa Mellberga zastavil pri žrdi. Potom druhý hrdina zápasu, o štrnásť rokov mladší Arjen Robben, dal veľkú bodku za dramatickým súbojom. Ešte raz si mohol premietnuť dôležité okamihy vyrovnaného súboja, strelu Henrika Larssona do brvna i Fredrika Ljungberga do žrde.
Výborný brankár si vraj aj bránu dobre postaví. Edwin stál pri penaltovom rozstrele v bráne už štvrtý raz, na ME 1996 i 2000, ale aj na MS 1998. "Využil som svoje negatívne skúsenosti, nie darmo sa hovorí, že z vlastných chýb sa človek najlepšie učí. Ale vo veľkej miere rozhodlo šťastie." Celkovo si to Holanďania skúsili piatykrát a konečne uspeli.
Po pôsobení v malých kluboch Foreholte a Noordwijk prišiel do Ajaxu a snažil sa vytlačiť z pozície jednotku. Vtedy ňou bol Stanley Menzo. Tréner Van Gaal dal na skúsenejšieho muža, Johan Cruyf uprednostňoval novú tvár. Van der Sar sa presadil v pravý čas, amsterdamský klub útočil na najvyššie priečky v Európe. V roku 1995 získal s Ajaxom Pohár majstrov, európsky Super pohár, ale aj Interkontinentálny pohár. Po desiatich sezónach mal na konte päť majstrovských titulov v Holandsku, štyri razy ho vyhlásili za najlepšieho brankára v krajine tulipánov.
To bola najlepšia vizitka do bohatého klubu. Juventus sa po prvý raz v histórii rozhodol pre cudzinca. Hoci odchytal 66 ligových stretnutí, chýbal iba v dvoch, tlak bol priveľký. Navyše, "stará dáma" kúpila za historických 25 miliónov libier Buffona z Parmy. To bol signál, aby sa Edwin sťahoval. Dohodol sa s bohatým klubom ešte bohatšieho Mohammeda Al Fayeda Fulhamom. V tomto prípade stačilo 7 miliónov libier.
Hoci nikdy nebol z brankárov hodnotený najvyššie, vždy patril do užšej špičky. Ostrý nos, odstávajúce uši, ale aj skvelá loptová technika a orlie rozpätie rúk charakterizujú hrdinu sobotnej noci. Pokojný, akoby rozosieval túto vlastnosť aj medzi spoluhráčov. Od roku 1995, keď debutoval v Minsku v zápase s Bieloruskom (0:1), neodmysliteľne patrí do výberu oranjes.
Oporou je aj vo Fulhame, po zranení v zápase s Newcastlom chýbal štyri mesiace, je jasným mužom číslo jeden. A bude ešte najmenej jeden rok, ako hovorí kontrakt. Ak si však udrží výkonnosť, možno ho uvidíme aj na majstrovstvách sveta 2006 v Nemecku. Zlomil nepríjemnú sériu Holandska a to ho bude určite potrebovať. (dus)
