a najbohatších ligách odchovalo hrobárov vlastných tradícií a sebavedomia. Už sa venujú len analýzam, trénerským výmenám a sľubom fanúšikom, že na najbližších majstrovstvách sveta sa vrátia na svoje pozície. Angličania za chvíľu takto dospejú k 40. výročiu svojej chronicky nenaplnenej viery, odkedy vyhrali v roku 1966 doma na MS.
Portugalské štadióny nastolili diktatúru geograficky najmenších ako nikdy doteraz.
V minulosti teóriu o vzbure trpaslíkov pestovali zväčša alibistickejšie založení tréneri favoritov. Formulky, že špička sa vyrovnala, že niet už slabého súpera, že dobrí futbalisti sa rodia na Sahare i na severnom póle, potvrdili občasné senzácie v skupinách, ale pri rozdeľovaní medailí sa nakoniec konštatovalo, že išlo iba o výnimky potvrdzujúce pravidlo. Tituly brala šľachta, dánsky prienik na ME v roku 1992 bolo práve tým storočným zázrakom. Tretie tisícročie reálnejšie potvrdzuje, že globalizácia futbalového trhu i celková klíma žičí trpaslíkom a obracia sa proti kolonizátorom.
Turecko si s Kóreou na poslednom svetovom šampionáte v Ázii 2002 zahralo malé finále. V Portugalsku sa prekonávajú domáci Scolariho hrdinovia, Grécko vyradením Francúzska zarobilo stávkovým kanceláriám vo svete za 90 minút možno viac, než je ročná výkonnosť ekonomiky celej desaťapolmiliónovej krajiny. Zabudnúť neslobodno ani na FC Porto, ktoré triumfovalo v Lige majstrov. Osudy Realu, Manchesteru United či AC Milána predznamenali neskoršie výbuchy príslušných reprezentácií.
Francúzske hviezdy tvrdia (anglické to ukázali presvedčivejšie), že nemajú problém so srdcom ani so vzťahmi v kamarátskej kabíne. V ich prípade skôr hrozí nebezpečie bohémskeho prístupu. Otázka: prečo? zrejme smeruje do ich nepostihnuteľného vnútra. A tiež ako veľmi sa naozaj na trávniku vyžmýkali, no najmä aké ostali ich aktuálne fyziologické možnosti.
Za vzburou trpaslíkov je jasne čitateľný športový (rovná sa aj obchodný) srd hráčov bojujúcich o stabilné miesta v prominentných kluboch - (Baroš, Charisteas, Karagounis, Tomasson, Postiga).
Kráľovsky platené megahviezdy madridského Realu Zidane, Beckham i Figo vyzerajú po neúspešnej klubovej sezóne bledé. Zidane nemá štart na loptu, Beckham svojou famóznou pravačkou zahodil dve penalty, Figo nevládze jazdiť celý zápas.
Mašinéria vyčerpávajúceho klubového biznisu ich očividne zomlela. Čo by sme na Slovensku za to dali, keby sme raz mali podobné problémy. Keď už sa nie a nie dostať na rad ako trpaslíci, hoci tento imidž si tak systematicky zveľaďujeme.
VOJTECH JURKOVIČ, Lisabon
