Lucia Jašková a Ján Kroner. FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
l Scéna: Juraj Fábry l Kostýmy: Peter Čanecký * Hudba: Michal Ničík l Choreografia: Jaroslav Moravčík l Réžia: Juraj Nvota l Hrajú: Lucia Jašková/Monika Hilmerová, Ján Kroner, Ján Gallovič, Robert Roth, Ľuboš Kostelný, Ondrej Kovaľ, Helena Krajčiová, Ivana Kuxová, Vladimír Kobielsky, Braňo Bystriansky.
Pouličná verzia: Libreto a réžia: Jakub Nvota * Výprava: Peter Čanecký l Hudba: Kamil Mikulčík l Hrajú: Lucia Jašková, Ivana Kuxová, Ľuboš Kostelný, Ondrej Kovaľ, Robert Roth, Peter Dovičovič.
Premiéra 22. a 23. júna 2004
Legenda je legenda, nepomôžeme si. Akokoľvek sa nám môže zdať príbeh panenskej Doroty, ktorá z nie celkom hmatateľných dôvodov odmieta dobre postaveného ženícha, na dnešné pragmatické pomery tak trochu luxusným námetom, v istom momente večný konflikt medzi tvrdohlavou mocou a ešte tvrdohlavejším odbojom začne fungovať. Nie nadarmo sa príbeh kultovej svätice hrával medzi naším ľudom ešte do polovice minulého storočia, vždy na prelome januára a februára pred sviatkom tejto mučenice. Nakoniec, popis týrania Dorothey, ktorá vynikala krásou nad všetkými devami v Kapadócii, z pera autora Zlatej legendy z 15. storočia, si v ničom nezadá s krutosťou súčasných akčných príbehov.
Dramaturgička Darina Abrahámová priniesla na javisko titul, ktorý pripomína jednu z takmer zabudnutých kapitol nášho ľudového divadla a zároveň má šancu nájsť si svojho diváka aj medzi súčasníkmi. Prebásnenie príbehu z pera Daniela Pastirčáka má literárnu kultivovanosť i jemný pátos. Juraj Nvota, ako divadelný expert na diablov a anjelov, sa takisto zdal vhodnou voľbou pre režijné spracovanie námetu, hoci sa dalo čakať, že tému neposunie k naturalizmu, ani k extrémom.
K dobru inscenátorov sa dá pripočítať, že sa nepustili po tých najbanálnejších cestách, hoci niektoré osvedčené tanečné kreácie hosťujúceho SĽUK-u v choreografii Jaroslava Moravčíka sú našité na priamu reakciu publika. Predovšetkým autor hudby Michal Ničík sa nedal zviazať núkajúcou sa muzikálovosťou ani ľudovosťou projektu. Jeho hudba je tvrdšia, ale aj farebnejšia a pútavejšia, ako by sa dalo čakať. Piesne Čerta a Kata, či scénicky účinné rozmnožovania diabla patria k tomu najzaujímavejšiemu, čo táto sezóna ponúkla. Spomínané dve postavy v podaní Ľuboša Kostelného a Roberta Rotha vynikajú aj herecky, kým Anjel Ondreja Kovaľa už na javisku oveľa viac nudí (to už je však osud väčšiny kladných divadelných postáv).
Ani Kráľ Fabricius Jána Kronera nemá v sebe adekvátny rozmer uzurpátora a násilníka, svätosť Doroty sa potom nechtiac javí v tom, že odmieta "dobrého chlapca". Lucia Jašková neľahkú úlohu Doroty zvládla nebanálne, presvedčivo, avšak bez uchvacujúcej charizmy. Je viac zanietenou bojovníčkou ako éterickou sväticou.
Pochybnosti vyvoláva celkové vizuálne riešenie produkcie. Jednoduchý, čistý príbeh mohol byť po výtvarnej stránke spracovaný aj puritánskejšie - obrovský detail krucifixu pôsobí až gýčovo. Kým kostýmy Petra Čaneckého kombinujú ľudové a antické prvky do autentickej štylizácie, pretechnizovaná scéna Juraja Fábryho zasahuje do kontextu inscenácie azda až priveľmi radikálne.
Pouličná verzia hry sa na nádvorí Starej radnice začala trochu nepresvedčivo, postupne sa však malí i veľkí diváci dostali do sféry príťažlivosti príjemného humoru mladého autora a režiséra Jakuba Nvotu. Ako sme sa dozvedeli z veršíkov, nie je Nvota ako Nvota, v tomto prípade však syn otca celkom vtipne dopĺňa.
