Doterajší premiér Vladimír Špidla odstúpil z čela vlády aj z postu predsedu najsilnejšej vládnej strany ČSSD. Doteraz vládnuca sociálno-liberálna koalícia, ktorá mala v 200-člennom českom parlamente väčšinu jediného hlasu, sa pravdepodobne rozpadne. Špidlov nástupca Stanislav Gross síce dúfa, že sa mu podarí zostaviť novú vládu, ktorá by získala podporu parlamentu a vydržala až do riadnych volieb v roku 2006, odmieta však spresniť, ako to chce urobiť. Niet sa mu čo čudovať, existuje totiž jediná reálna možnosť, ako dať dohromady relatívne pevnú parlamentnú väčšinu. Tou možnosťou je spojiť sa s ortodoxnými českými komunistami, a získať za cenu bolestných ústupkov hlasy ich poslancov. Gross zatiaľ tvrdí, že sa touto cestou vydať nechce, otázkou je, či mu odhodlanie vydrží.

V rámci ČSSD je síce radený medzi odporcov spolupráce s komunistami, podobne ako v čomkoľvek inom však aj v tejto otázke vždy odmietal zaujať jednoznačné stanovisko. Na svojom ministerstve vnútra sa naopak obklopuje ľuďmi, ktorí získavali "skúsenosti" v represívnych zložkách bývalého režimu.

Komunisti vedia, že predčasnými voľbami nič nezískajú. Úspech v eurovoľbách im zaistila aj nízka účasť, v rámci ktorej vynikli ich disciplinovaní voliči. Pri domácich parlamentných voľbách by to pravdepodobne bolo inak. Navyše, aj keby komunisti vo voľbách získali akékoľvek množstvo hlasov, víťazná ODS s nimi môže spolupracovať ťažko. Najlepšie pre nich je teda podpora menšinovej vlády, ktorá musí akceptovať ich požiadavky a za činnosť ktorej pritom v očiach voličov nenesú zodpovednosť.

Nedá sa však vylúčiť ani to, že vláda s Grossom na čele vznikne, a nejaký čas sa udrží aj bez podpory komunistov. Stále totiž platí, že niesť vládnu zodpovednosť sa nikomu príliš nechce.

Zmeniť názor by totiž mohla aj ODS, ktorá sa teraz tvári, že urobí všetko pre ukončenie vlády ČSSD. ODS je proreformnejšia v rečiach a teraz v opozícii, než bola pod vedením Václava Klausa roky pri vláde. Väčšinu reforiem, ktoré hlasito požadovala od Špidlovej vlády, mohla pred rokmi presadiť sama. To by však už vtedy znamenalo stratu voličov, čo tiež dosť populistickému vedeniu ODS nevyhovovalo. Nástup do vlády znamená nutnosť presadzovať reformy, pre ODS by však bolo výhodnejšie k tejto nevďačnej práci dotlačiť niekoho iného a sama nastúpila, až keď reformy začnú prinášať ovocie. PETER MORVAY