"Je problém získať zákazku, a keď ju získate, ten proces je štandardný. A je jedno, či vo vláde sedí ten, alebo onen," tvrdí spoluzakladateľ Slavie Capital Peter Ratkovský. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ

Spoluzakladateľ Slavie Capital Peter Ratkovský: Ľudovíta Černáka poznám ešte z čias, keď nebol ministrom

Pre desiatimi rokmi založili traja mladíci spoločnosť na obchodovanie s cennými papiermi. V druhej polovici 90. rokov sa skupina ich firiem pod hlavičkou Slavia Capital stala jednou z najmedializovanejších v súvislosti s veľkými obchodmi. Za Mečiarovej vlády pomáhala Slavia dostať sa k hotovosti veľkým štátnym firmám ako Železnice SR, Západoslovenské energetické závody či Slovenské elektrárne. Po voľbách v roku 1998 získavala lukratívne štátne zákazky ako poradca pri privatizácii Slovenských telekomunikácií a Slovenského plynárenského priemyslu. Majitelia Slavie Capital sa nedávno rozišli. Spoločenstvo troch opustil jeho spoluzakladateľ PETER RATKOVSKÝ.

Prečo a kedy ste sa zbavili podielu v Slavii Capital?

Slavia Capital prešla vývojom a po desiatich rokoch existencie potrebovala reštrukturalizáciu. Pohľad na ďalšie fungovanie Slavie, o ktorom som mal určitú predstavu, sa nezhodoval s predstavou mojich partnerov - Martina Kvietika a Petra Gabalca. Prvé diskusie v tomto smere sme začali viesť minulý rok v auguste, viedli sme ich do konca roka. Samotný odchod sme spustili od januára a zavŕšili k 1. júnu. Podiely v Slavii zostali v skupine pod kontrolou mojich dvoch bývalých spoločníkov. Akcie som predal Slavii Capital Holding, čiže de facto pánom Kvietikovi a Gabalcovi.

Čo po odchode zo Slavie robíte?

Vzhľadom na to, že rozchod nastal nekonfliktnou cestou, naše vzťahy sú ďalej nadštandardné. Rozvíjame spoluprácu na externej úrovni. Niektoré obchody aj spolu robíme - doťahujeme staré projekty a verím, že nájdeme spoločné záujmy aj pri nových obchodoch. Založil som akciovú spoločnosť Greenlight s 35-miliónovým základným imaním, ktorá by mala vyvíjať aktivity v oblasti investičného bankovníctva s dôrazom na správu aktív vybraným súkromným klientom. To som robil aj v Slavii. Tá v tejto aktivite, pokiaľ viem, bude pokračovať ďalej.

V očiach verejnosti nemá Slavia najlepšiu povesť. Pred vyše rokom mala záujem o Banku Slovakia. NBS však ani vám, ani finančnej skupine J&T nepovolila vykonať ani len predprivatizačný hĺbkový ekonomický a právny audit v banke. V čom vidíte príčinu?

Nemyslím si, že by Slavia nemala dobrú povesť. To vnímanie je rôzne u odbornej a rôzne u neodbornej verejnosti. Čo sa týka Banky Slovakia, viedli sme rozhovory v Národnej banke Slovenska, a v podstate jediná vec, ktorá bola Slavii vyčítaná, bola určitá podkapitalizácia, teda nedostatok zdrojov, ktoré by mohli preklenúť prípadné problémy v banke. Preto sme rokovali s Doprastavom ako silným investorom so silným zázemím. Mysleli sme si, že toto spojenie bude pre NBS postačujúce. Následne Slavia zvýšila základné imanie na 800 miliónov. Nakoniec však prišiel do tendra silný konkurent Meinl Bank, a my sme si Banku Slovakia zapísali ako neúspešný projekt.

Postoj NBS bol do určitej miery prekvapením. O vzťahoch Slavie a vlády sa totiž dovtedy hovorilo ako o nadštandardných. Manželka jedného z troch spoluvlastníkov Slavie Capital Petra Gabalca pracovala pred voľbami 1998 v centrále Demokratickej únie. Neskôr robila vo volebnom štábe SDK ako šéfka jeho sekretariátu. Aké boli a sú vzťahy medzi Slaviou a vládou?

(Smiech...) To je otázka na Slaviu. Vychádzajúc zo svojho pôsobenia v Slavii, neviem o tom, že by bola s niekým v konflikte, alebo že by mala s niekým vyslovene nadštandardný vzťah. To sa netýka len SDK alebo SDKÚ, ale aj ľudí pôsobiacich v iných politických stranách.

V čase fungovania Ľudovíta Černáka v kresle ministra hospodárstva spájali médiá jeho osobu so Slaviou. Aké vzťahy ste s ním mali?

Ak môžem povedať za seba, ja mám s pánom Černákom veľmi dobrý vzťah, poznám ho ešte spred jeho fungovania na ministerstve hospodárstva. Poznám ho súkromne, poznám jeho rodinu, to neznamená, že by na tom bolo niečo zlé. Za to, že je politik, sa s ním prestanem stýkať? To je nezmysel.

Po vynútenom odchode Černáka z vlády údajne vďaka Slavii urobil prvé kroky v novej podnikateľskej dráhe. Akú úlohu hrala Slavia pri preberaní a ozdravovaní Kovohút Krompachy exministrom Černákom?

Robili sme v podstate manažéra projektu. Zastrešovali sme to po logistickej stránke v tom, že tam prebiehala určitá reštrukturalizácia po právnej, finančnej a logistickej stránke, kde Slavia robila poradcu. Zabezpečili sme rizikový kapitál a v konečnom dôsledku sme organizovali aj tender na predaj podielov v Kovohutách strategickému investorovi, ktorý, pokiaľ viem, tam zotrváva dodnes. Myslím si, že z hľadiska regiónu to bola významná investícia. Možno sme to po tej PR stránke až tak veľmi nezvládli, ale prácu tam našlo štyristo ľudí. Bol to dobrý obchod, na ktorom všetky zúčastnené strany profitovali.

Za prvej Dzurindovej vlády získala Slavia niekoľko lukratívnych štátnych zákaziek. Medzi inými ste boli jedným z privatizačných poracov pri predaji SPP či Slovenských telekomunikácií. Akú províziu mala Slavia pri týchto dvoch projektoch?

Menej ako sa uvádzalo, ale to by som skutočne nechal na Slaviu, nech sa k tomu vyjadrí. Pamätám si, že medializované čísla boli doslova a do písmena ustrelené a nemali nič spoločné so skutočnosťou. Čo sa týka tých obchodov, získavali sme zákazky za Mečiarovej aj za Dzurindovej vlády. Firma bola založená na to, aby získavala mandáty.

Kedy sa zarábalo a podnikalo lepšie?

Neviem povedať, kedy sme mali akú efektivitu. Niektoré obchody sme otvorili za Mečiarovej a uzavreli za Dzurindovej vlády. A kedy sa lepšie podnikalo? Je problém získať zákazku, a keď ju získate, ten proces je štandardný. A je jedno, či vo vláde sedí ten alebo onen. Obchod má svoje náležitosti bez ohľadu na to, či tam sedí ľavičiar alebo pravičiar. Otázka skôr stojí tak, s ktorými jednotlivcami sa lepšie spolupracuje. S vrcholovými politikmi ako Mečiar alebo Dzurinda naši ľudia neprišli do kontaktu. Väčšinou sa komunikuje s exekutívou a ľuďmi z manažmentu.

Slavia Capital sa zaujímala aj o plyn. V roku 1999 spoločnosť Trans Canada rokovala s FNM a rezortom hospodárstva o predaji zásobníkov plynu patriacich Nafte Gbely. Na tomto rokovaní sa údajne zúčastňovala aj Slavia Capital. Môžete to potvrdiť?

Samozrejme, Slavia v tom bola zainteresovaná, mala mandát od spoločnosti Trans Canada a zastupovala jej záujmy. Ja som v tom čase pôsobil ako poradca generálneho riaditeľa SPP Kinčeša.

Za rokovacím stolom ste teda sedeli na strane štátu. Druhá strana stola - Trans Canada - vtedy navrhla, aby obchod sprostredkovala Slavia Capital. Boli ste s nimi dohodnutí?

Môj hlas bol poradný, nie rozhodujúci. V tom smere som aj konal.

Nepovažovali ste to za konflikt záujmov?

Konflikt záujmov by to bol vtedy, ak by som znášal nejaké rozhodnutia, alebo ak by som nejakým spôsobom ovplyvňoval tieto rozhodnutia. Chápte to tak, že nevznikol najprv záujem zo strany Trans Canada a potom som sa stal poradcom. Ja som sa stal najprv poradcom, až potom si Slavia hľadala obchodnú príležitosť a zistila, že o tento druh investície mala záujem Trans Canada a postavila sa na jej stranu. Čo sa v tej chvíli dalo robiť? Mal som z titulu spoluvlastníka povedať ľuďom v Slavii, ktorí z toho obchodu žili, nerobte to?

Ako ste sa dostali do úlohy poradcu generálneho riaditeľa SPP?

SPP potreboval reštrukturalizáciu najmä po finančnej stránke. Boli tam známe finančné problémy po bývalom riaditeľovi. Bolo treba dostať SPP z technických defaultov, ktoré vtedy hrozili. Toto sa, našťastie, rokovaniami a finančným projektovaním podarilo preklenúť a SPP skončilo v roku 1999 so slušným ziskom. Moje pôsobenie v SPP Slavii viac uškodilo, ako pridalo, keďže sa nemohla priamo do reštrukturalizácie zapájať.