dravotníctva Ottiger. Obezitou trpí u nás asi 13 percent detí a mládeže, píše sa v Programe ozdravenia výživy obyvateľov.

Zo žien vo veku od 25 do 64 rokov je 22 percent obéznych a ďalších 32 percent má nadváhu. Z mužov v rovnakom veku je obéznych 18,5 percenta a nadváhu má ďalších 50 percent. To sú údaje z Národného programu intervencie proti neinfekčným chorobám.

Obezita a nadváha u mužov výrazne stúpa okolo tridsiatky, u žien po štyridsiatke. "Len čo sa muži zaradia do pracovného procesu, prestávajú sa hýbať. Ženy sa ešte v tridsiatke strážia a udržiavajú," hovorí Zora Gerová z Úradu verejného zdravotníctva.

Jana Nováková z úradu povedala, že jeme veľa údenín, tučného mlieka a syrov a bieleho pečiva. "Väčšina ľudí sa rada prejedá," dodáva Ján Ondrejka. Aj tí, ktorí dajú prednosť napríklad rastlinným tukom pred masťou, si "natrú na chlieb riadnu vrstvu". Podľa Gerovej je na vine aj klamlivá reklama na rastlinné margaríny. "Zvádza k tomu, že čím viac ich zjete, tým ste zdravší."

S obezitou súvisí vyššia hladina cholesterolu v krvi. Tá sa povinne vyšetruje u 17-ročných, ale podľa Ottingera bude treba tento vek znížiť. "Zistili sme, že najviac ohrozené sú deti vo veku 10 - 11 rokov, keď sa zakladajú riziká na budúcu obezitu."

Odborníci odporúčajú najmä nejesť rôzne bravčové, husacie či kačacie masti. Podľa Ondrejku je oveľa lepšie prijať tuky trebárs aj z plnotučného mlieka, ale v primeranom množstve. "Nič neškodí, ak to jeme v primeranom množstve."

Úrad verejného zdravotníctva tvrdí, že ľuďom chýbajú aj niektoré vitamíny a najmä vápnik. "Máme málo vápnika, a to hovorím s výkričníkom. Hrozí nám epidémia osteoporózy," povedal Ondrejka.

Zlá výživa sa podľa Novákovej môže u detí prejaviť hneď, ale často aj v dospelosti. "Medzi skoré prejavy patria poruchy rastu a vývoja, vznik tučnoty, výskyt zubného kazu, častejšie infekcie a chudokrvnosť." Neskorými prejavmi sú srdcovocievne ochorenia, ako arteroskleróza, vysoký tlak, srdcové infarkty, cievne mozgové príhody alebo v prípade obezity aj vznik cukrovky.

Ako sme na tom s obezitou?

(Zdroj: CINDI SR - Národný program intervencie proti neinfekč. chorobám, rok 2003)

Kedy sme obézni?

Na určenie stupňa obezity a nadváhy sa podľa  Svetovej zdravotníckej organizácie používa tzv. index telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI), zistíme ho, keď hmotnosť vydelíme výškou umocnenou na druhú.

Podľa výsledku zistíme, v ktorej sme kategórii:

Zníženie telesnej hmotnosti o 5 až 10 percent a jej dlhodobé udržanie znižuje riziko predčasného úmrtia, ako aj vznik viacerých nádorových či srdcovocievnych ochorení.

Slovenské mýty o zdravej výžive

V regionálnych úradoch verejného zdravotníctva funguje 37 poradní zdravia. Zora Gerová, ktorá má poradňu na starosti, hovorí, že pri jedle sú najčastejším prehreškom množstvá. "Nič nie je zo stravy vylúčené, dôležité je neprejedať sa, všetko jesť v primeranom množstve. Jediné, čo nie je obmedzené, je zelenina. Iba pri nej platí - čím viac, tým lepšie."

1. Pohyb netreba

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča aspoň 30 až 60 minút fyzickej aktivity denne. Mala by byť taká, aby sa človek aspoň trochu spotil, zadýchal, zvýšila sa mu tepová frekvencia. Väčšina ľudí u nás má však sedavé zamestnanie a nešportuje. "Manuálnu prácu má 43 percent mužov, žien iba 26 percent," hovorí Gerová.

2. Sladkosti sa môžu

"Mnohí ľudia, ktorí prichádzajú do poradne, riešia svoj stres sladkosťami," hovorí Gerová. "Mnohí majú pocit, že jedia zdravo, keď vynechávajú slaninu a údeniny. Sladkosti nepovažujú za problém."

3. Cestoviny ako dobrá výživa

Prevláda názor, že cestoviny sú zdravá výživa, ale sú dosť kalorické. Gerová odporúča striedmosť.

4. Vajíčka sú zlé

"Vajíčka boli rehabilitované," hovorí Gerová. Vajíčka veľa ľudí vylúčilo z jedálnička, pretože sa hovorilo, že obsahujú veľa cholesterolu. Jedno vajíčko denne však podľa Gerovej zjesť môžeme, pretože obsahuje veľa lecitínu, ktorý je prevenciou proti skleróze.

5. Rastlinné oleje sú vždy zdravé

"Ľudia, ktorí prichádzajú do poradne, hovoria, že kupujú jednu fľašu rastlinného oleja za týždeň. To je obrovské množstvo," hovorí Gerová. Rastlinným olejom je aj olivový olej, ktorý tiež nemožno používať v neobmedzenom množstve. "Namiesto lyžičiek stačí šaláty či cestoviny pokvapkať."

6. Sladký obed stačí

Žemľovku či palacinky môžeme podľa Gerovej jesť v malom množstve ako dezert po obede. "Sladký obed veľmi rýchlo zmetabolizuje, príjmete v ňom veľa kalórií, ale rýchlo vyhladnete, takže opäť jete a prijímate ďalšie kalórie."

7. Zelenina v zime nie je

Slováci jedia veľmi málo zeleniny. "Zelenina je pre nich paprika a paradajka. V zime teda hovoria, že zelenina nie je." hovorí Gerová a odporúča v zime jesť mrkvu, petržlen, kapustu či pór.

8. Müsli na raňajky sú zdravé

Veľa ľudí začalo raňajkovať müsli alebo vločky. "Najzdravšie sú obyčajné ovsené vločky ochutené čerstvou ovocnou šťavou alebo s ovocím, či orieškami," hovorí Gerová. "Medzi ľuďmi sú však obľúbené vločky s cukrom, tukom, so soľou alebo chrumkavé smažené." To neznamená, že by ich vôbec nemali jesť, lebo sú nezdravé, dôležité je nejesť ich príliš veľa.

9. Nejesť krátko pred spaním

Závisí to od toho, čo si človek dá na večeru. Ak vypije pohár mlieka a zje rožok, mal by jesť aspoň hodinu pred spaním. Ak zje guláš - aspoň 3 - 4 hodiny pred spaním, slaninu aspoň päť hodín. Inak hrozia ťažké sny, prehadzovanie, nekvalitný spánok. "Telo sa bude namáhať s premenou energie zo žalúdka," hovorí Ondrejka.

10. Sladké nápoje patria do pitného režimu

Sladené nápoje obsahujú veľa cukru, často nahrádzajú aj celé jedlo. V lete je veľmi dobrá čistá voda v citrónom alebo čaje. Pri minerálkach treba dávať pozor, aby nemala veľa sodíka (Na), pretože zvyšuje krvný tlak, ale, naopak, veľa kália (K - na dobrú funkciu srdca) a vápnika (Ca).