Portrét popraveného Kima v jeho rodnom meste Pusan. FOTO - REUTERS
Vražda juhokórejského rukojemníka Kim Sun-ila a reakcie na túto udalosť prinášajú aj zaujímavé porovnanie - východná demokracia sa už v mnohom podobá na západnú. Juhokórejská vláda teraz rieši rovnaký problém, s akým sa v Európe stretávajú politici, ktorí do Iraku vyslali vojakov aj napriek odporu verejnej mienky.
Kórejčania si na vlastnej koži vyskúšali vydieranie teroristov požadujúcich stiahnutie ich jednotiek z Iraku. "Musíme si uvedomiť, že sme sa stali cieľom teroristických útokov a musíme sa na to pripraviť," napísal najčítanejší denník Tong-a Ilbo.
Prezident Južnej Kórey Ro Mu-hjon zostáva neoblomný aj napriek surovej vražde, ktorú vláda zakázala zverejniť aj na internete. Vyšle do Iraku ďalších 3-tisíc vojakov, aby doplnili 670 lekárov a špecialistov.
V televízii zachmúrený prezident ukázal súcit s rodinou popraveného ("ešte stále mám zlomené srdce, keď si spomeniem, ako popravený zúfalo žiadal o život" - Roh na zverejnenom videu v slzách hovoril "nechcem zomrieť"), zároveň jasne povedal: "Nenecháme ich, aby dosiahli svoje ciele prostredníctvom teroristických akcií." Minister zahraničných vecí tvrdí, že organizácia, ktorá Kima uniesla, ho chcela zabiť od začiatku.
Správa o popravenom sa prehnala juhokórejskými médiami ako víchrica. A hoci aj najčítanejší denník napísal, že rozhodnutím vlády vyslať jednotky do Iraku by nemala otriasť ani tragédia popraveného prekladateľa, proti vláde sa postavila rodina Kim Sun-ila, čo je v čase smútku rozhodujúce a zrejme to ovplyvní verejnú mienku.
Južná Kórea patrí vo vojne v Iraku k verným spojencom Ameriky. So Spojenými štátmi ju spája pevné puto - stále tam slúži 37 500 amerických vojakov, ktorí sa podieľajú na obrane pred komunistickým susedom.
"Vláda mohla stiahnuť plán na vyslanie jednotiek, ak by sa starala o svojich ľudí viac ako o vzťahy so Spojenými štátmi," povedal pre Reuters obchodník na burze. Tento výrok reprezentuje neprehliadnuteľné protiamerické nálady v juhokórejskej spoločnosti.
"Môjho úbohého syna zabila vláda," povedala nešťastná matka Kim Sun-ila, podľa ktorej nemali vyhlásiť, že jednotky z Iraku nestiahnu a zároveň tvrdiť, že pre jej syna robia to najlepšie. Dojímavý príbeh chudobnej rodiny z Pusanu, ktorá v Iraku stratila syna, zrejme v Južnej Kórei na čas posilní názor, že v Iraku by sa už viac angažovať nemali.
MAREK CHORVATOVIČ
