Ruskí vojaci dostali od Putina príkaz nájsť útočníkov. FOTO - REUTERS
Niektorí obyvatelia najväčšieho ingušského mesta Nazraň tvrdili, že nadránom, po tom, čo partizáni popravili veľa policajtov, prokurátorov, vyšetrovateľov i vojakov, sa pri hlavnej nazraňskej mešite kolektívne modlili. Medzi modliacimi bol údajne aj veliteľ operácie - Inguš, ktorý si necháva hovoriť Assadula. Ide o člena asi najväčšieho ingušského klanu Jevlojevcov Magomeda, ktorý velí partizánskym oddielom na území Ingušska.
Podľa oficiálnych údajov zahynulo v bojoch v noci z pondelka na utorok najmenej 95 ľudí. Až na výnimky ide o ruských vojakov, príslušníkov tajných služieb a pracovníkov prokuratúry a ministerstva vnútra.
"Z civilistov si to odniesli len čumilovia," hovorí očitý svedok, ktorý s bojovníkmi, rovnako ako jeho susedia, bez obáv hovoril. "Hovorili, že dopravnú políciu trestať nebudú." Včera niekoľko strážnikov potvrdilo, že po previerke dokumentov ich partizáni skutočne pustili domov.
Zničených bolo asi 20 strategických objektov, škody sa odhadujú na 600 miliónov rubľov. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý po útoku nakrátko priletel do Ingušska, dal príkaz prenasledovať útočníkov a zlikvidovať ich, poprípade zadržať.
Podľa pozorovateľov sa môže táto úloha ukázať ako nesplniteľná už len preto, že časť útočníkov odnikiaľ do Ingušska neprišla a nikam ani neuteká. Po akcii sa niektorí z asi 500 bojovníkov rozplynuli medzi miestnym obyvateľstvom.
Podľa nemenovaného zdroja z ruských tajných služieb sa na útoku mohli podieľať aj bojovníci, ktorí sa nedávno naoko dobrovoľne vzdali, nechali sa zamestnať u polície a vytvorili akúsi "piatu kolónu". Podávali správy partizánom a pri operácii sa k nim pripojili.
Ingušské obyvateľstvo neprejavuje síce žiadnu paniku, ale obáva sa razií a zatýkania. Čečeni, žijúci na území Ingušska, prežívajú udalosti omnoho pokojnejšie, lebo sú na ne zo susedného Čečenska zvyknutí.
Inguši sú najbližší príbuzní Čečenom, hovoria veľmi podobným jazykom, ktorý sa od čečenštiny líši asi ako slovenčina od češtiny. Od začiatku vojny existuje v radách gerily niekoľko ingušských partizánskych oddielov.
V posledných mesiacoch ľudia mizli bez stopy, šírili sa správy o mučení a vraždách, za ktorými stoja tajné služby. Útok bol aj podľa slov partizánov, ktorí sa ho zúčastnili, kolektívnou vendetou namierenou proti "kolaborantom a ruským okupantom".
