Fotky z väzenia Abú Ghrajb sa stali symbolom amerického zlyhania v Iraku. FOTO - REUTERS
Tvrdé metódy vyšetrovania väzňov nariadil priamo Pentagon. Vyplýva to z interných dokumentov z rokov 2002 a 2003, ktoré teraz zverejnil Biely dom.
Nehovorí sa v nich o mučení, hovorí sa však o zastrašovaní psami, kuklách, vyzliekaní do naha, 20-hodinových výsluchoch a mesačných samotkách. Teda o metódach, ktoré americkí vojaci použili vo väznici Abú Ghrajb. "Tvrdšie metódy" sa tam zvrhli na týranie: vojaci nútili väzňov masturbovať, stúpali im po prstoch, nedovolili im spať.
Washington zverejnením dokumentov priznáva, že v prípade ľudí, ktorí sú podozriví z terorizmu a sú hrozbou pre bezpečnosť, boli ochotní pristúpiť aj k razantnejším spôsobom vedenia výsluchu. Súčasne však chce dokázať, že nikdy nemalo ísť o programové mučenie. K tomu podľa Bieleho domu došlo len zlyhaním niektorých jednotlivcov. "My mučenie neprijímame. Nikdy som mučenie nenariadil. Nikdy mučenie neneriadim," povedal v utorok prezident George Bush.
Dôkazom má byť napríklad dokument z decembra 2002. V ňom minister obrany Donald Rumsfeld zhrnul všetky povolené metódy vyšetrovania, teda aj tie so psami či kuklami. O necelý pol rok neskôr ich však v rovnakom dokumente nakázal zmierniť. Zistil, že na základni Guantánamo ich vojaci prekračujú a zvrháva sa to.
Jedinou záhadou je, prečo tie isté metódy povolil v Iraku. V krajine sa radikálne zhoršovala situácia a množili sa útoky. V snahe zabrániť im boli Američania ochotní urobiť takmer všetko. Po skúsenosti z Guantánama však mali vedieť, že niektorí vojaci majú inú predstavu o tom, čo je normálne a čo už nie.
Ďalším problémom je, že Biely dom nezverejnil všetko. Demokrati za tým vidia snahu učičíkať verejnosť. Sprístupnili množstvo dokumentov, zrazu sa dá listovať v stovkách strán doteraz utajených spisov, ktoré putovali len medzi Pentagonom, Bielym domom a ministerstvom spravodlivosti. Zostáva však podozrenie, že tie najhoršie veci zostali utajené. Buď ich nezverejnili, alebo sa nikdy nedostali ani na papier.
Komentátori sa zhodujú, že zverejnenie je dôkazom strachu Bushovej administratívy pred škodami, ktoré mučenie v Abú Ghrajb spôsobilo. Práve preto je však čudné, že všetky zverejnené spisy sa týkajú len Guantánama. Ani jeden nehovorí konkrétne o Iraku.
