Transpetrol tvrdí, že Družbu postavili v 60. rokoch tak, aby prepravovala ropu z Uralu a tranzit kaspickej ropy by si vyžadoval dodatočné investície, ktorých návratnosť je vraj otázna.
FOTO - TASR/AP
BRATISLAVA - Otvorenie slovenskej časti ropovodu Družba inej ako ruskej ropy závisí od dohody Transpetrolu so štátom, ktorý je jeho väčšinovým vlastníkom. Tlak na Transpetrol, ktorý ropovod prevádzkuje a bráni sa preprave kaspickej ropy, včera prisľúbil minister hospodárstva Pavol Rusko. Nadviazal tak na minulotýždňové rokovania premiéra Dzurindu v Kyjeve.
"Vo štvrtok sa stretávam sa s predstavenstvom Transpetrolu vrátane zástupcov investora, aby sme našli riešenie problému. Budeme hľadať cestu, aby sa umožnila preprava (kaspickej) ropy cez naše územie," vyhlásil Rusko.
V sprivatizovanom Transpetrole, kde má štát 51-percentný podiel, má hlavné slovo investor - ruská spoločnosť Jukos. Manažérsku kontrolu získal spolu s kúpou menšinového podielu v roku 2002. Napriek tomu by strategické rozhodnutia mali podľa privatizačnej zmluvy riešiť obaja akcionári spoločne.
Minister Rusko je presvedčený, že štát má v Transpetrole dostatočný reálny vplyv. "Je tu kontrolný mechanizmus a žiadny zahraničný investor nemá záujem na tom, aby zvyšoval napätie medzi ním a štátom ako akcionárom. V iných oblastiach by to potom nemuselo fungovať podľa jeho predstáv," povedal Rusko.
Pološtátny Transpetrol však tvrdí, že preprava ľahkej kaspickej ropy cez naše územie nie je technicky možná. "Slovenský ropovodný systém bol vybudovaný v 60. rokoch na prepravu jedného druhu ropy. Na prepravu iných druhov sú nevyhnutné investície 65 miliónov dolárov," odôvodnil postoj Transpetrolu člen predstavenstva Martin Zlocha. Takúto sumu podnik investovať odmieta, pretože nie je presvedčený o jej ekonomickej návratnosti. "Nie je zaručený ani dlhodobý koncový odberateľ tejto ropy," argumentuje Zlocha.
Jedným z odberateľov má byť český Unipetrol, ktorý chce ľahkou kaspickou ropou zásobovať rafinériu v Kralupoch. Zvyšok má zmerovať z Česka na západoeurópske trhy, prípadne vďaka napojeniu na prístavy v Poľsku a Nemecku ešte ďalej.
Nie je vylúčené, že o kaspickú ropu mohol mať záujem aj Slovnaft, ktorý teraz spracováva len ruskú ropu. "Slovnaft je schopný spracovať rôzne druhy ropy. Zatiaľ však nepoznáme špecifikáciu kaspickej ropy. Pri výbere dodávateľa je pre Slovnaft kľúčová nákupná cena ropy, stabilita dodávok a zloženie ropy," povedala hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová. Kaspická ropa sa považuje za kvalitnejšiu ako ruská, s nižším obsahom síry, zároveň je aj o čosi drahšia.
