
Asi 200 partizánov útočilo v Ingušsku na vojakov a policajtov. Pri útokoch zahynulo najmenej 50 ľudí. FOTO - TASR/AFP
Na útoku sa zúčastnilo asi 200 dobre vyzbrojených mužov, ktorí sa cielene zamerali na budovu ministerstva vnútra v Nazrani, policajné oddelenia, sídla ruských tajných služieb, členov ingušského promoskovského vedenia a vojenské objekty ruskej armády v mnohých obciach.
Podľa svedkov bola väčšina z bojovníkov ingušskej národnosti. Svedčí o tom i to, že perfektne poznali terén a vedeli dokonca, kde bývajú významní pracovníci proruského vedenia Ingušska. Aj preto sa im podarilo hneď v prvých chvíľach zastreliť ministra vnútra Ingušska Abukara Kostojeva a jeho dvoch námestníkov. Zabili i dvoch ingušských prokurátorov, mnoho policajtov a vojakov, obsadili niekoľko kontrolných stanovísk na hlavných trasách.
Údaje o stratách sa rôznia, aj ruská strana však priznáva, že útočníci prišli iba o dvoch mužov, kým vládne sily počítajú obete na desiatky. Zahynulo i niekoľko civilistov. Bojovníci si odviezli z vojenských skladov dve nákladné autá plné zbraní.
Moskva aj proruské čečenské vedenie tvrdí, že za útokom stojí čečenský poľný veliteľ Šamil Basajev a bývalý čečenský prezident Aslan Maschadov.
Svedkovia, ktorí počas noci hovorili s partizánmi, uvádzajú, že útočníci im po ingušsky vysvetľovali, že sa pomstia konkrétnym osobám za únosy, vraždy a mučenie svojich príbuzných a že museli Basajeva prehovárať, aby ich akciu podporil.
Útok môže podľa pozorovateľov súvisieť s nedávnou vraždou ingušského prokurátora Rašida Ozdojeva, ktorý sa snažil usvedčiť ruských príslušníkov tajných služieb z únosov a mučenia miestnych občanov.
Denník The Guardian zverejnil výpoveď ruského pracovníka FSB Igora Oniščenka, ktorý priznáva, že na pokyn svojich nadriadených nepohodlnému prokurátorovi najskôr zlámal končatiny a potom ho jeho kolegovia zabili. Priznáva sa tiež k mučeniu ďalších ľudí, ktorých on sám považuje za nevinných. "Zatýkali sme ich bezdôvodne len preto, že boli Inguši a Čečeni," tvrdí Oniščenko. V poslednom čase zmizlo v Ingušsku asi 40 osôb.
Vedenie partizánskych skupín tvrdí, že išlo o iniciatívu ingušských oddielov, ktoré spolupracujú s gerilou. Bojovníci prišli do Ingušska v malých skupinkách a z niekoľkých strán, a tak i odišli. Počas utorka sa ešte bojovalo v okolí obci Mužiči a Galaški v horskej časti ingušsko-čečenskej hranice, ale postupne sa situácia upokojovala.
Do miest, kde sa v noci bojovalo, prišli posily ruskej 58. armády, nad celým územím hliadkujú vrtuľníky a lietadlá. Gerily však hlásia, že operácia bola úspešne zakončená a jej oddiely sa s minimálnymi stratami stiahli.