Česko-slovenskí občania sa špeciálnym lietadlom vrátili domov až po roku. FOTO - ARCHÍV ČTK
vaný zairskými a juhoafrickými jednotkami.
Po rokoch bojov sa UNITA rozhodla pritvrdiť a 12. marca 1983 zajala 66 česko-slovenských občanov, ktorí v Angole pracovali v meste Alto Catumbela. 28 zamestnancov papierní z celého Česko-Slovenska, ich ženy a 21 detí museli 69 dní putovať na základňu na juhovýchod krajiny. Počas pochodu zomrel vyčerpaný Slovák Jaroslav Navrátil. Únos vyburcoval celé Česko-Slovensko.
Komunistická vláda sa pokúšala získať pomoc všelikde, len aby nevyjednávala s UNITA. Vodca hnutia Jonas Savimbi pritom stál iba o jedno - aby predstavitelia Česko-Slovenska rokovali priamo s ním.
Dňa 30. júna 1983 dovolili únoscovia odletieť do Česko-Slovenska ženám, deťom a siedmim mužom v najhoršom zdravotnom stave. V máji 1984 napokon Česko-Slovensko začalo s UNITA rokovať. Námestník ministra zahraničných vecí Stanislav Svoboda sa stretol so Savimbim.
Vtedajší riaditeľ afrického odboru a dnešný slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa riadil striktným pokynom: "Spojte sa i s diablom, ale doveďte ich domov." Kukan išiel s delegáciou UNITA do Národného divadla i na pivo do reštaurácie U Sojků.
Prečo sa vyjednávania začali tak neskoro, verejnosť sa podľa účastníka Pražskej jari a emigranta v Taliansku Jiřího Pelikána, dozvie "najskôr až z archívov sovietskej KGB". Zostávajúcich dvadsať mužov UNITA prepustila 21. júna 1984.
V roku 1985 mal premiéru televízny film o únose - Angolský denník - v hlavnej úlohe s Janou Brejchovou.
(čtk)
