BRATISLAVA - Stále viac občanov si myslí, že vláda Mikuláša Dzurindu nemá záujem riešiť problém úplatkárstva. V roku 1999, rok po nástupe jeho prvej vlády, si to myslelo 49 percent opýtaných, dnes 60 percent. Prieskum pre Transparency International Slovensko (TIS) robila agentúra Focus.
Samotné vnímanie korupcie pritom podľa prieskumu na Slovensku klesá. V roku 2003 ju za závažný problém považovalo 24 percent ľudí, dnes 18. Spontánne ju opýtaní spomínali na štvrtom mieste, po problémoch ako životná úroveň, nezamestnanosť a zdravotníctvo.
Prezidentka TIS Emília Sičáková-Beblavá hovorí, že ľudia na Slovensku nerozlišujú dostatočne, kto vecami môže hýbať a kto nie. "Korupcia sa týka celého verejného sektora. Prijímanie a uplatňovanie protikorupčných opatrení nekontroluje iba vláda, ale aj parlament, starostovia, poslanci v obciach, máme aj samosprávu súdov a tak ďalej," povedala.
Ján Hrubala, šéf odboru boja proti korupcii na Úrade vlády povedal, že ľudia negatívne vnímajú to, keď politici nesprísňujú zákony, ktoré sa týkajú ich samotných.
Podľa Sičákovej-Beblavej je problém aj to, že koalícia dnes nemá väčšinu v parlamente, vláda sa stáva svojím spôsobom bezmocnou a protikorupčné deklarácie môžu končiť na papieri. Napríklad ministra spravodlivosti Daniela Lipšica podľa nej pri určitých reformách nepodržali ani niektorí poslanci z vlastnej strany. Deklarovaná politická vôľa vlády je tak niekedy iná ako politická vôľa parlamentu.
Respondenti si myslia, že korupcia je rozšírená najmä v zdravotníctve (66 percent), na súdoch a prokuratúre (59 percent) a na ministerstvách (46 percent).
Medzi najrozšírenejšie formy korupcie patrí dávanie a prijímanie peňazí, povedalo 58 percent ľudí, na druhom mieste je rodinkárstvo, čo si myslí 55 percent občanov. Viac ako tretina opýtaných priznala, že dala v posledných troch rokoch úplatok pracovníkovi vo verejných službách.
Najvýraznejší pokles vnímania korupcie nastal u polície. V roku 1999 políciu považovalo za korupčnú 50 percent opýtaných, dnes má rovnaký pocit 43 percent.
